Ekonomika chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka v SR a ČR

Cieľom článku bolo porovnať produkčné, reprodukčné a ekonomické ukazovatele chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka v Slovenskej (SR) a Českej republike (ČR) v roku 2014. Východiskom ekonomického vyhodnotenia bola odpočítavacia kalkulačná metóda.

Ing. Monika Michaličková, Ing. Jan Syrůček, Ing. Zuzana Krupová, Ph.D., Ing. Emil Krupa, Ph.D.,VÚŽV Praha, VÚŽV Nitra, ČZU Praha

Z hľadiska nákladovej štruktúry mali v kalkulačnom vzorci slovenských aj českých nedojených stád najvyššie relatívne zastúpenie náklady na krmivá (34 % a 24 %). Dominantnú časť nákladov na krmivá tvorili v oboch krajinách náklady na vlastné krmivá (32 % SR a 22 % ČR). Najväčšia diferencia v štruktúre nákladov bola zaznamenaná pri mzdových nákladoch a odpisoch zvierat, čo bolo podmienené menšími rozdielmi v systéme ich výpočtu v hodnotených krajinách. Výsledok hospodárenia bez zápočtu dotácií bol v SR vo výške –980 € na kravu a rok, čo je o 401 € (+70 %) viac ako v hodnotených stádach ČR. Keďže realizačné ceny teliat boli v oboch krajinách porovnateľné (v SR 2,42 € a v ČR 2,35 € za kg ž. hm.), primárnym dôvodom tohto rozdielu bola nižšia hmotnosť teliat pri predaji zaznamenaná v stádach na Slovensku (–32 %). Hlavnou príčinou rozdielnej zástavovej hmotnosti bolo, že v prípade chovov hodnotených za SR išlo v prevažnej miere o kombinované plemená s nižšou váhou pri narodení a s nižšími dennými prírastkami. Svoju úlohu zohral aj systém chovu, keď v prípade SR išlo výlučne o extenzívne stáda situované v marginálnych oblastiach, naproti tomu, v prípade ČR išlo prevažne o intenzívny chov mäsových plemien. Na rozdielnom výsledku hospodárenia sa podieľali aj vyššie náklady na kŕmny deň kravy a teľaťa zistené v SR (+40 %). Okrem rozdielnosti produkčných ukazovateľov v hodnotených chovoch SR a ČR, je potrebné uviesť aj metodiku zberu údajov.  Kým údaje za hodnotené chovy SR vychádzali z prvotnej evidencie podnikov, dáta za stáda hodnotené v ČR boli založené na dotazníkovom prieskume, čo na jednej strane zvyšovalo početnosť súboru, ale z praktických dôvodov sa znižovala možnosť verifikácie dát s evidenciou podniku. Po zohľadnení priamych a nepriamych dotácií by s veľkou pravdepodobnosťou došlo k výraznému zlepšeniu ekonomického výsledku chovu v oboch krajinách, čo na jednej strane hovorí o dôležitosti podpory tohto agrárneho sektora, ale aj o určitom stupni deformácie systému. Ekonomika chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka je dlhodobo odvetvím, ktoré je bez zápočtu dotácií nerentabilné. Predstavuje však dôležitý prostriedok k zabezpečeniu tuzemskej produkcie kvalitného hovädzieho mäsa a prostriedok k zabezpečeniu kultúrneho rázu krajiny. Rezervy v nedojenom výrobnom systéme dobytka sú skryté najmä v nedostatočnej úrovni reprodukčných ukazovateľov, ktoré v hodnotených stádach často nedosahovali úrovne definované v plemennom štandarde chovaných plemien. Navyše, prezentované výsledky ukazujú, že rozdielnosť chovaných plemien a systému chovu, sa manifestovala tak na úrovni produkčných, ako aj v hodnote ekonomických ukazovateľov. Keďže chov kráv bez trhovej produkcie mlieka je nenáročný na vstupy (napr. mzdy, materiál, opravy a udržiavanie), úspora nákladov by bola možná, okrem racionálnejšieho vynakladanie variabilných vstupov, aj cez vyšší počet zvierat v stádach. Tým by bolo možné docieliť zníženie podielu fixných nákladov na kŕmny deň. So zlepšením úrovne reprodukčných ukazovateľov by sa zároveň chovateľom otvorila možnosť efektívnejšej selekcie v stáde.*

Podrobnější informace v časopisu Náš chov 4/2016.

 

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *