Vitamíny rozpustné vo vode vo výžive ošípaných

V nadväznosti na predchádzajúci článok, kde sme zhodnotili dôležitosť vitamínov rozpustných v tukoch vo výžive ošípaných, sme sa zamerali aj na význam a úlohu vitamínov rozpustných vo vode, ktoré sú taktiež neoddeliteľnou súčasťou krmív tvoriacich kompletné kŕmne zmesi, resp. kŕmne dávky. Chceme poukázať na ich dôležitosť vo výžive pre jednotlivé kategórie ošípaných, ich zdroje a odporúčané dávkovanie.

Vzhľadom k tomu, že sú rozpustné vo vode, dobre sa vstrebávajú do organizmu. Ale takisto sa aj z neho rýchlo vyplavujú. Navyše, okrem vitamínu B12 sa v tele neukladajú na dlhodobejšiu zásobu, preto musia byť neustále dopĺňané. Sú citlivé na vyššie teploty, väčšinou aj na svetlo, vzduch a UV žiarenie. V organizme väčšinou plnia funkciu koenzýmov dôležitých metabolických dráh. Do tejto skupiny patria vitamín C a vitamíny skupiny B.

Vitamíny skupiny B

Všetky vitamíny tejto skupiny majú veľa spoločného, hlavne čo sa týka ich funkcie v organizme, preto sú často označované ako vitamín B – komplex. Jednotlivé vitamíny tejto skupiny sa v prírode nikdy nevyskytujú jednotlivo, ale vždy v rámci B – komplexu a svojim účinkom sa navzájom podporujú. Vyššie dávky vitamínov B skupiny spôsobujú charakteristickú vôňu a tmavšiu farbu moču.
Komplex vitamínov B zahŕňa nasledovné vitamíny: B1, B2, B3, B5, B6, B12, B13, B15, B17, biotín, kyselina listová, kyselina paraaminobenzoová, cholín a inozitol.
Normy potreby živín a energie pre ošípané nezohľadňujú všetky vitamíny rozpustné vo vode, preto cieľom nášho príspevku je charakterizovať len tie vitamíny, ktoré norma odporúča.

Vitamín B1
(tiamín, aneurín, aneurický vitamín, anti beri-beri vitamín)

Bol objavený ako prvý spomedzi vitamínov B. V rastlinách sa vyskytuje čistý tiamín, v živočíšnych zdrojoch ako tiamíndifosfát (80 % – 85 %) a mono a trifosfát (15 % – 20 %). Jeho biologicky aktívna forma je tiamíndifosfát. Hodnoty vit. B1 sa uvádzajú v mg/kg krmiva.
Funkcie: Je dôležitý v metabolizme sacharidov, metionínu a tryptofánu. Katalyzuje metabolické premeny sacharidov na energiu. Vplýva na normálnu činnosť nervovej sústavy a srdcovej svaloviny, čím ovplyvňuje psychický a fyzický výkon zvieraťa. Udržuje správne podmienky pre peristaltiku čriev a vstrebávanie živín. Účinok tiamínu sa výrazne zvyšuje prítomnosťou ďalších vitamínov B.
Prejavy z nedostatku: Syndrómom dlhodobého nedostatku je choroba beri – beri. Ďalšie príznaky sú podráždenosť, únava, svalová slabosť, zápchy, zníženie prírastku, nechutenstvo, poruchy metabolizmu sacharidov, vody a nedostatočné využitie v organizme.
Zdroje a potreba: Hlavnými zdrojmi sú kvasnice, slnečnicové a kokosové jadrá, pšeničné klíčky, resp. extrahované šroty z olejnín.
Ošípané sú odkázané na podávanie vitamínu B1, jeho potreba sa zvyšuje hlavne pri zvyšovaní energie v kŕmnej dávke. Obsah vit. B1 sa pohybuje od 1,2mg (KKZ OŠ-04, 05) až 3mg v KKZ OŠ-07.

Vitamín B2
(riboflavín, laktoflavín)

Bol objavený v roku 1933 P. Györgyom. Je fotolabilný a značne termolabilný. V mlieku sa vyskytuje prevažne voľný riboflavín. V ostatných zdrojoch je väčšinou viazaný do proteínových komplexov – flavoproteínov. Má dve aktívne formy – flavínadeníndinukleotid (FAD) a flavínmononukleotid (FMN). V pečeni sa ukladá malé množstvo vitamínu B2 (na 2 – 6 týždňov). Jeho hodnoty v krmive sa uvádzajú v mg/kg krmiva.
Funkcie: Ako koenzým sa zúčastňuje desiatok enzymatických reakcií. Ide hlavne o procesy pri ktorých vzniká energia. Jedným z nich je aj dýchací reťazec. Podieľa sa na tvorbe hemoglobínu, premene tryptofánu na vitamín B3, konverzii pyridoxínu a kyseliny listovej do ich koenzýmových foriem. Je dôležitý pre správnu funkciu kože, sliznice, rohovky a zasahuje do látkovej premeny tukov, bielkovín a nukleových kyselín.
Príznaky z nedostatku: Poruchy sliznice, vypadávanie srsti, sčervenanie jazyka, podráždenie očí, triaška končatín, zníženie prírastku, poruchy spánku, svrbenie v oblasti pošvy. Tieto faktory vedú k celkovej zníženej úžitkovosti, spomaleniu rastu, hnačkám a s tým spojenému horšiemu využitiu krmiva.
Zdroje a potreba: Nachádza sa prevažne v sušených kŕmnych kvasniciach, hrachu, odstredenom mlieku a všeobecne sú bohaté na tento vitamín krmivá živočíšneho pôvodu.
Potreba vit. B2 sa pohybuje od 2,5 mg v KKZ OŠ-05 až 5,5 mg v KKZ OŠ–01, pričom pri zníženej teplote prostredia, resp. pri použití antibiotík a chemoterapeutík sa potreba vit. B2 v KKZ zvyšuje.

Vitamín B3
(kyselina nikotínová, niacín, niacínamid, amid kyseliny nikotínovej, nikotínamid, vitamín PP)

Jedná sa o dve zlúčeniny. Prevažne v rastlinách sa vyskytujúca kyselina nikotínová a nikotínamid sa vyskytuje hlavne v živočíšnych zdrojoch. Črevná mikroflóra syntetizuje vitamín B3 z tryptofánu, toto množstvo však nie je pre organizmus vôbec postačujúce. V cereálnych produktoch je kyselina nikotínová viazaná do komplexu niacitín, ktorý má veľmi nízku biologickú využiteľnosť. Vitamín B3 má dve aktívne formy a to nikotínamiddinukleotid (NAD) a nikotínamiddinukleotidfosfát (NADP). Jeho množstvo sa udáva v mg/kg krmiva.
Funkcie: Rovnako ako riboflavín, slúži v dýchacom reťazci pri prenose elektrónov. Obe jeho aktívne formy sa zúčastňujú na stovkách biochemických procesov v rámci metabolizmu tukov, cukrov aj bielkovín. Zúčastňuje sa na tvorbe hormónov, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, podporuje delenie červených krviniek, normálnu činnosť pokožky a tráviacich orgánov.
Príznaky z nedostatku: Klasickým syndrómom nedostatku je choroba pelagra, ktorá sa prejavuje ekzémami, hnačkami, demenciou a môže spôsobiť aj úhyn. Príznaky z nedostatku sú únava, svalová slabosť, nechutenstvo, zmeny na koži, nervové poruchy, citlivé ďasná, poruchy slezočrevného kanálu.
Zdroje a potreba: Hlavnými komponentami s vysokým obsahom vitamínu B3 sú sušené kvasnice, obilné klíčky, otruby, hrach, pokrutiny. Zo živočíšnych krmív je to predovšetkým rybacia múčka a mäsokostná múčka, ktorá je momentálne použiteľná pre výrobu KKZ len z tuzemských zdrojov.
Obsah kyseliny nikotínovej sa pohybuje v KKZ u ošípaných od 12 mg (OŠ–04, 05) až po 20 mg v KKZ OŠ-01.
Upozorňujeme taktiež na možné predávkovanie, čo môže spôsobovať bolesti hlavy, ekzém, svrbenie a v gravidite existuje podozrenie na poškodenie plodu.

Vitamín B5
(kyselina pantoténová, filtrátový faktor)

Objavil ho J. Wiliamson v roku 1933. V prírode sa kyselina pantoténová vyskytuje najčastejšie viazaná v koenzýme A a tým pádom vo všetkých živých bunkách. Voľná kyselina pantoténová je nestabilná, stabilnejšie sú jej soli a pre praktické použitie je najvhodnejší D- pantotenan vápenatý. Účinnejšou formou ako samotná kyselina pantoténová je z nej odvodený alkohol pantenol. Jej hodnoty v kŕmnej zmesi sa uvádzajú v mg/kg krmiva.
Funkcie: Ako zložka koenzýmu A má kľúčový význam v metabolizme sacharidov, tukov a bielkovín. Zúčastňuje sa acylácie karnitínu a tým aj energetického využitia mastných kyselín. Je potrebný pre syntézu cholesterolu, žlčových kyselín, nukleových kyselín a niektorých hormónov. Významný je pri tvorbe protilátok. Acetyluje cholín na acetylcholín. Priaznivo vplýva na kvalitu srsti, jej pigmentáciu, normálnu činnosť pokožky a podporuje odolnosť voči chorobám.
Príznaky z nedostatku: Vzhľadom na jeho všadeprítomnosť je jeho deficit v podstate nemožný. Prípadný nedostatok je spôsobený deficitom celého B- komplexu, ktorý sa prejavuje bolesťami kĺbov, zmenou farby a hustoty srsti, poruchami na sliznici, zápalmi pokožky, kŕčmi a hnedými výlučkami v okolí očí. Slezočrevné poruchy vedú často k strate žravosti, k hnačkám, resp. zápcham.
Zdroje a potreba : Medzi krmivá s najbohatším obsahom vit. B5 patrí rybia múčka, sušené odstredené mlieko, sušená srvátka, sušené kŕmne kvasnice, mlynské odpady, resp. semená a pokrutiny z olejnín.
Minimálny obsah kyseliny pantoténovej sa dosahuje v KKZ OŠ-05 cca. 6,5 mg/kg a najvyššie potreby uvedeného vitamínu sú u plemenných zvierat, kde dosahujú hodnoty na kg KKZ až do 25 mg/kg.

Vitamín B6
(pyridoxín, adermín)

Bol objavený v roku 1934 P. Györgyom. Vitamín B6 zahŕňa tri látky. Pyridoxol, obsiahnutý hlavne v rastlinách, pyridoxal a pyridoxamín, obsiahnutý v živočíšnych produktoch. Oproti ostatným vitamínom B–komplexu je pomerne termostabilný. Je však veľmi citlivý na UV žiarenie a alkalické prostredie. Mletím cereálií môže dôjsť až k 90% strate. Jeho aktívna forma je pyridoxalfosfát.
Funkcie: Je nevyhnutný pre činnosť aminotransferáz a tým aj pre samotný metabolizmus aminokyselín. Podieľa sa na uvoľňovaní energie konverziou glykogénu na glukózu a jeho účinkom sa mení kyselina linolénová na arachidónovú. Zúčastňuje sa na metabolizme mastných kyselín, syntéze proteínov a hemoglobínu. Je dôležitý pri tvorbe protilátok, má močopudný účinok a ovplyvňuje krvotvorbu. Jeho účinok sa zvyšuje prítomnosťou ostatných vitamínov B–komplexu.
Príznaky z nedostatku: Deficit sa objavuje zriedka a prejavuje sa znížením obsahu hemoglobínu v erytrocytoch, zápalmi úst a jazyka, stratou živej hmotnosti hmotnosti, svalovou únavou, zväčšením ľadvín, zápalmi pokožky, spomalením rastu, zmenami v periférnom a centrálnom systéme a nedostatočným využitím bielkovín.
Zdroje a potreba: Základnými zdrojmi sú pšenica, kukurica, mlynské odpady, sójové bôby, sušené kvasnice, olejnaté šroty a sušené mlieko.
V KKZ pre ošípané sa jeho dávky pohybujú od 1,5 mg (KKZ OŠ–05) až 3 mg v KKZ pre plemenné a chovné ošípané. Potreba vit. B6 stúpa so zvyšovaním obsahu bielkovín a energie v KKZ, resp. KD, hlavne v období brezosti a pri použití antibiotík, resp. sulfónamidov v KKZ.

Vitamín B12
(kobalamín, cyanokobalamín, APF – faktor, extrinsic – factor, antianemický faktor)

Objavili ho v roku 1926 G.R. Minot a W.P. Murphy. Ide o zložitú molekulu, pre ktorú je charakteristický komplexne viazaný kobalt. Nevyskytuje sa v rastlinných produktoch. Mikroflóra tráviaceho traktu dokáže vitamín B12 syntetizovať vo významnom, často postačujúcom množstve. Vyskytuje sa vo viacerých formách, ale len dve sú aktívne a to deoxyadenozilkobalamín a metylkobalamín. Ako jediný z vitamínov B si ho organizmus ukladá do zásoby v pečeni. Jeho zásoby vydržia za normálnych okolností niekoľko mesiacov až rokov. Dávkovanie sa uvádza v mg, resp. g/kg krmiva.
Funkcie: Je veľmi dôležitý pri delení buniek a nevyhnutný pri erytrogenéze. Spolu s kyselinou listovou sa zúčastňuje na tvorbe DNA. Pozitívne zasahuje do metabolizmu tukov, cukrov aj bielkovín, stimuluje rast, zvyšuje telesnú hmotnosť a chuť do žrania.
Príznaky z nedostatku: V praxi je nedostatok zriedkavý, kedy sa príznaky prejavujú stratou farby pokožky, hrubnutím srsti, únavou, stratou živej hmotnosti, chudokrvnosťou, plynnatosťou, resp. nedostatočnou tvorbou bielkovín, poruchami rastu a horším využitím krmiva.
Zdroje a potreba: Krmivá živočíšneho pôvodu ako sušené odstredené mlieko, rybia múčka, mäsokostná múčka, ale aj kvasnice sú hlavnými zdrojmi vit. B12, pričom jeho dávky sú v rozmedzí od 0,015 mg (KKZ OŠ–05) a najvyššie sa dosahujú v kategórii chovných ošípaných až 0,035 mg v KKZ. Potreba, využite a vstrebávanie vit. B12 organizme je podmienené prítomnosťou bielkoviny tzv. inner factor (tvorí sa v žalúdku), na ktorú sa viaže.

Biotín
(Vitamín H, bios II, antiserbohoický vitamín)

Vyskytuje sa vo viacerých formách. Najčastejšie je viazaný cez lyzín na bielkovinu. Po hydrolýze vzniká biocytín, aktívna forma biotínu. Biotín je produkovaný črevnou mikroflórou vo významných množstvách, pričom jeho dávky sú uvádzné v mg, resp. g na kg krmiva.
Funkcie: Ako koenzým sa zúčastňuje premeny mastných kyselín s nepárnym počtom uhlíkov, ktoré tvoria tuky a oleje. Podobne ako tiamín slúži ako prenášač karboxylovej skupiny. Nahrádzať sa však nemôžu. Dôležitú úlohu má pri tvorbe močoviny, rozklade aminokyselín, zabraňuje vypadávaniu srsti, ovplyvňuje tvorbu rohoviny paprčiek a plodnosť.
Príznaky z nedostatku: Jeho nedostatok v organizme je pomerne vzácny. Možné príznaky sú šupinatenie kože, šedivenie a vypadávanie srsti, strata tukových zásob, nechutenstvo, nespavosť, sivenie sliznice v ústnej dutine, zhoršená plodnosť a problémy s pohyblivosťou končatín.
Zdroje a potreba : Dostatočný obsah biotínu sa nachádza v kukurici, sóji, zemiakoch, kvasniciach, olejninách a v živočíšnych krmivách, predovšetkým v rybacej múčke a sušenom odstredenom mlieku.
Obsah v KKZ u ošípaných je na hranici od 0,1 mg (KKZ OŠ-03, 04, 05), až 0,3 mg v kategórii prasných a dojčiacich prasníc.

Kyselina listová
(kyselina pteroylglutámová, folacín, vitamín B9, vitamín Bc)

Čistá kyselina listová sa vyskytuje v potrave zriedka. Väčšinou sa vyskytuje vo väzbe s inými zlúčeninami. Celú skupinu preto nazývame foláty. Pridružené zlúčeniny sú v organizme z kyseliny listovej odstránené. Tepelnou úpravou krmív dochádza k vysokým stratám a za spolupôsobenia svetla, môže byť zničené až 90 % tohto vitamínu. Kyselina listová je v krmivách chránená vitamínom C, ale ich ďalšou tepelnou úpravou sa znehodnocuje aj vitamín C, preto môžu byť straty kyseliny listovej ešte väčšie. Dávky sú uvádzané v normách potreby živín v mg/kg krmiva.
Funkcie: Spolu s vitamínom B12 a vit. C sa nezastupiteľne zúčastňuje syntézy DNA a tvorbe erytrocytov, hemoglobínu a protilátok. Spolupodieľa sa na delení buniek a má dôležitú úlohu v metabolizme aminokyselín a správnom vývoji nervovej sústavy. Participuje s vitamínom B12 a B6 na premene škodlivého homocysteínu na metionín. Kladne vplýva na dobrú funkciu kostnej drene.
Príznaky z nedostatku: Príznaky sú veľmi podobné ako pri vitamíne B12. Poruchy krvotvorby, syntézy bielkovín, strata živej hmotnosti, spomalenie rastu, nechutenstvo, únavy, zápaly sliznice, vypadávanie srsti.
Zdroje a potreba: Kyselina listová je obsiahnutá prakticky vo všetkých krmivách, pričom z rastlinných krmív sú najbohatšie na jej obsah kukuričné klíčky, sušené kŕmne kvasnice, sójový extrahovaný šrot, lucernová múčka , pšeničné klíčky a zo živočíšnych zdrojov je to rybacia múčka.
Potreba kyseliny listovej je najvyššia u plemenných zvierat s obsahom 0,4 mg v KKZ OŠ–08, 09, 10 a u mladých ošípaných vo výške 0,3 mg v KKZ OŠ–01 a 02.

Cholín
( bilineurín, neurín)

Nie je priamo vitamín ale vitagén, ktorý si organizmus syntetizuje sám, ale nie v dostatočnom množstve. Jeho dávky sa uvádzajú v mg/kg.
Funkcie: Cholín je potrebný k tvorbe fosfolipidov (napr. lecitínu), ktoré sú súčasťou bunkových membrán a spolu s inozitolom sa zúčastňujú na využití mastných kyselín a celkovej látkovej výmene tukov. Okrem toho emulguje cholesterol a pomáha pri odstraňovaní toxických látok. Po acetácii vzniká acetylcholín, ktorý je nepostrádateľný pri prenose nervových vzruchov. Jeho významnou úlohou v organizme je podobne ako u metionínu a betaínu prenos metylových skupín.
Príznaky z nedostatku: Zhoršenie činnosti mozgu a nervovej sústavy, zvýšené ukladanie tuku v pečeni, roznožka u ciciakov, resp. psí posed u ošípaných, často spojený zo spomalením rastu.
Zdroje a potreba : Cholín sa vyskytuje prakticky vo všetkých krmivách, pričom jeho využitie zvieratami z krmiva je pomerne vysoké. K základným komponentom s vysokým obsahom patrí rybacia múčka, sušené kŕmne kvasnice, extrahované šroty a pokrutiny z olejnín (okrem repky olejnej).
Potreba cholínu je závislá na zložení kŕmnej dávky a spôsobe chovu. Vzhľadom k jeho transmetylačnej schopnosti je cholín potrebný hlavne v kategórii mladých ošípaných, kde jeho dávky sa pohybujú v KKZ OŠ-01 a OŠ-02 od 500 – 600 mg/kg a podobné dávky sú aj u plemenných ošípaných. Cholín zvyšuje hladinu fosforu v organizme a jeho aplikácia je úzko spojená so zvýšenou dávkou ostatných vitamínov skupiny B a vápnika. Vysoké dávky cholínu znižujú produkčný účinok vitamínu B6. Pri KKZ, ktoré majú vysoký podiel kukurice, resp. tukov, je nutné zvyšovať dávky cholínu.

Ing. Peter Haščík, PhD., Ing. Ladislav Krivánek
SPU Nitra

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *