Násadové vajcia vyprodukované v rozmnožovacom chove predstavujú pre chovateľa potenciálnu možnosť pre vyliahnutie ďalšej generácie a tým prejav úžitkových parametrov daných šľachtiteľským programom. Avšak to je možné iba pri liahnutí bakteriologicky čistých násadových vajec zo zdravých chovov, ktoré boli ošetrené podľa odporúčaného technologického postupu.
Na druhej strane pri nedodržaní týchto základných hygienických podmienok rozmnožovania hydiny môže každé jedno infikované vajce predstavovať nebezpečenstvo prenosu nákaz. Ak sa z tohoto hľadiska pozrieme na násadové vajce, je relatívne sterilné iba v okamžiku znesenia, za predpokladu, žepochádza od zdravej nosnice.
Čistota pol zdravia
Zodpovedný a dôsledný chovateľ považuje za samozrejmé, že prvá dezinfekcia násadových vajec sa uskutoční bezprostredne po znesení pred ochladením vajca a pred vznikom vzduchovej bubliny. Ale aj tu platí, že ani najúčinnejší dezinfekčný prostriedok nenahradí čistotu znáškových hniezd a najmä podstielacieho materiálu v nich.
V tejto súvislosti by som rada upozornila na jednu z pomerne častých porušení týchto zásad, a to je zber vajec znesených mimo znáškového hniezda. Takto znesené vajcia do liahne ani medzi ostatné násadové vajcia nepatria. Ak je nevyhnutné použiť aj tieto pre inkubáciu, treba im pri prvom ošetrení venovať mimoriadnu pozornosť a zásadne ich dezinfikovať aj skladovať osobitne.
Z praktických dôvodov sa dezinfekcia násadových vajec robí suchou cestou, najčastejšie formaldehydom. Tento spôsob je osvedčený a vhodný ako pre prvú dezinfekciu po znesení, tak aj pre predliahňovú dezinfekciu v liahárenskej prevádzke. Nedochádza pri nej k narušeniu ochrannej povrchovej vrstvy vajca - kutikuly, ktorá má hlavne počas skladovania, ale aj počas inkubácie za úlohu vytvárať bariéru proti preniknutiu baktérií do vnútorného obsahu vajca.
V mojom príspevku sa preto zameriam najmä na tieto spôsoby dezinfekcie násadových vajec s uvedením niektorých konkrétnych výsledkov.
Formaldehyd
Ako bolo uvedené, najbežnejší spôsob dosiaľ predstavuje použitie formaldehydu. Jeho dávkovanie je určované kubatúrou priestoru. Zvyčajne je to 20 g manganistanu draselného a 30 ml formalínu (40 %) pri dobe pôsobenia 20 až 30 minút na 1 m3. Odporúčaná dávka podľa Rosochu et al. (1989) je 25 ml 40 % formaldehydu - formalínu, 12,5 ml teplej vody a 25 mg manganistanu draselného. Reakcia prebehne za 15 minút a formaldehydové pary sa nechajú pôsobiť 12 až 24 hodín. Tento spôsob dlhodobého pôsobenia je však vhodnejší pre dezinfekciu priestorov liahní. Pri aplikácií formaldehydu v akejkoľvek forme je však požadovaná minimálna teplota prostredia 15 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nad 85 %. Najmä dodržanie relatívnej vlhkosti vzduchu často nebýva zabezpečené, čím dochádza k zníženiu účinnosti dezinfekcie. Formaldehyd - metanál - aldehyd kyseliny mravčej - HCHO- má široké spektrum účinnosti. Výrazne pôsobí najmä na vegetatívne formy mikroorganizmov. Narúša ich životnú činnosť tým, že sa viaže na aminokyseliny bielkovín a peptidy. Vo vyšších koncentráciách pôsobí aj na spóry, vírusy a plesne. Tento širokospektrálny účinok nepôsobí iba na mikroorganizmy, ale aj na vyššie organizmy, tj. na ľudí. Pôsobí silno dráždivo a spôsobuje nezvratné zmeny kooguláciou bielkovín. Vulterin a Vasilevská (1996) uvádzajú, že najvyššia prípustná koncentrácia formaldehydu vo vzduchu je 0,5 mg.m-3, pričom zdôvodňujú jeho mutagénne a karcinogénne účinky. Je tiež silným alergénom. Chronická otrava u ľudí je charakterizovaná zápalmi dýchacích ciest, bolesťami hlavy a ťažkosťami trávenia.
Naproti tomu Matrka a Rusek (1994) uvádzajú, že karcinogénne zložky formaldehydu boli dokázané iba laboratórne a zatiaľ nie epidemiologicky. Zvýrazňujú však jeho genotoxicitu ako najzávažnejšiu toxickú vlastnosť. Okrem toho poukazujú na to, že formaldehyd spôsobuje u niektorých ľudí dermatitídy, ekzémy a alergie.
Kočišová a Para (1990) overovali pôsobenie iných postupov dezinfekcie povrchu násadových vajec, pričom sa zamerali najmä na účinok dezinfekcie na plesňovú kontamináciu vajec. V pokusných podmienkach odskúšali:
1. pôsobenie aerosolu 33% Persterilu v dávke 16 ml.m-3
2. pôsobenie aerosolu 33% Persterilu v kombinácii s 0,7 % Lastanoxu
3. pôsobenie aerosolu 33% Persterilu v kombinácii s 2,0 % Lastanoxu
4. pôsobenie aerosolu 33% Persterilu v kombinácii s 5,0 % CuSO4
5. ultrafialové žiarenie o vlnovej dĺžke 254 nm
a tieto ošetrenia porovnávali s ošetrením formaldehydom.
Dezinfekčnú účinnosť pôsobenia aerosolu autori hodnotili po 30 minútach jeho pôsobenia. Pri ošetrení násadových vajec formaldehydom bola zistená účinnosť dezinfekcie na plesňovú kontamináciu 87,2 %, pri pôsobení Persterilu 91,1 %. Kombinácia Persterilu a Lastanoxu bola účinná od 40,2 do 87,0 % rozdielne podľa pomerov miešania roztokov.
Zaujímavé výsledky autori dosiahli pri pôsobení ultrafialového žiarenia pri dobe pôsobenia 1 min. - 1 hod. - 2 hod. - 3 hod. - 4 hod. - 5 hod. - 6 hod. - 7 hod. - 24 hod. Účinnosť dezinfekcie sa výrazne zvyšovala do doby pôsobenia žiarenia 5 až 6 hodín (95,5 až 95,6 %). Liahnivosť z vajec pri týchto experimentálnych ošetreniach bola priemerne 86 %, pri kontrolných, ošetrených formaldehydom 87 %.
Z dosiahnutých výsledkov laboratórneho sledovania vyplynuli možnosti využitia aj iných metód dezinfekcie násadových vajec. Zistené skutočnosti o možnosti nahradenia formaldehydu viedli aj našu skupinu pracujúcu v oblasti overovania nových metód v technológii chovu hydiny k vypracovaniu programu overovania inej metódy dezinfekcie násadových vajec na báze fyzikálneho ošetrenia - formou pôsobenia ionizovaného vzduchu pri súčasnom zvýšení obsahu ozónu.
Na ošetrenie kontrolnej skupiny sme použili 40% formaldehyd - formalín (30 ml) a manganistan draselný (20 g) na 1 m3 priestoru.
Dezinfekcia ionizovaným vzduchom v kombinácii s ozónom
Pokusné skupiny sme pred liahnutím ošetrili ozonizátorom Dezoster FT-Mini, ktorý nám zapožičal pre naše konkrétne použitie výrobca - firma Hivus Žilina. Na tomto prístroji je možnosť odstupňovať intenzitu produkcie ozónu od 1 do 6 stupňov, ako aj intenzitu prúdenia takto obohateného vzduchu o ozón od 1 do 6.
Cieľom nášho pokusu bolo zistiť, či pôsobenie ozónu na násadové vajcia nebude mať negatívne účinky na životaschopnosť embryí, ako aj na životaschopnosť vyliahnutých kurčiat.
Pokusné skupiny boli ošetrené ozónom nasledovne:
1. P - 1 hodina pôsobenia O3 pri stupni ventilátora 3
2. P - 2 hodiny pôsobenia O3 pri stupni ventilátora 3
3. P - 4 hodiny pôsobenia O3 pri stupni ventilátora 3
4. P - 8 hodín pôsobenia O3 pri stupni ventilátora 3
Pri týchto stupňoch sme dosiahli koncentráciu ozónu v priestore určenom na dezinfekciu násadových vajec približne 0,45 ppm. Na dezinfekciu a následné liahnutie kurčiat sme použili násadové vajcia od rodičovskej formy nosivého hybrida Shaver Starcross 288 v prvom pokuse a násadové vajcia od rodičovskej formy nosivého hybrida Isa - brown v druhom pokuse.
V obidvoch overovacích pokusoch bolo použitých 560 násadových vajec, ktoré boli rozdelené do 5 skupín po 112 vajec (1 kontrolná a 4 pokusné). Liahnutie kurčiat sa uskutočnilo v inkubátore Bios-Midi. Výsledky sú uvedené v tabuľkách a grafoch.
Výsledky liahnutia kurčiat Shaver Starcross 288
Pri liahnutí kurčiat leghornského typu Shaver Strarcross 288 sme pri všetkých časových intervaloch pôsobenia ozónu na násadové vajcia pred inkubáciou zaznamenali vyššie hodnoty liahnivosti z oplodnených vajec - priemerne 84,3 % v porovnaní so 75,7 % pri dezinfekcii vajec formaldehydom.
Za osobitne dôležité, najmä pre viackapacitné liaharenské prevádzky, je možné považovať skutočnosť, že v určenom čase liahnutia bolo možné vybrať z doliahne väčší podiel kurčiat po ich ošetrení ozónom pred liahnutím po dobu 1 - 2 - 4 hodiny.
Pri opakovanom pokuse s liahnutím kurčiat hnedoškrupinového hybrida Isa-brown sme opäť zistili lepšie výsledky liahnutia z oplodnených vajec pri ošetrení násadových vajec ozónom pred liahnutím. Priemerná hodnota za všetky pokusné skupiny 87,7 % však bola v porovnaní s kontrolnou skupinou dezinfikovanou formaldehydom menej rozdielna než u leghornského hybrida.
Opäť sme zaznamenali vyšší podiel kurčiat, ktoré boli vyliahnuté v určenom termíne inkubačnej doby. Rovnako ako pri liahnutí bieloškrupinového hybrida kurčiat, vyšší podiel kurčiat vyliahnutých v 21. dni inkubácie bol pri dobe pôsobenia ozónu 1 - 2 - 4 hodiny.
Dezinfekcia násadových vajec pred liahnutím mláďat hydiny patrí medzi tie časti technologického postupu liahnutia, ktoré nie je možné z výrobného procesu vynechať. V súvislosti s uvedenými údajmi autorov Matrku a Ruseka (1994), ale aj iných tu neuvedených autorov, ktorí oprávnene poukazujú na škodlivé účinky formaldehydu, hlavne pre ošetrujúci personál v liaharenských prevádzkach, môže byť na základe získaných výsledkov táto metóda považovaná za jednu z alternatív ošetrenia násadových vajec.
Po overení výsledkov v prevádzkových podmienkach bude preto treba určiť presnejšie konkrétne koncentrácie ozónu pre jednotlivé spôsoby jeho využitia vo vzťahu k možným dráždivým účinkom na dýchacie orgány.
Okrem priameho použitia ozónu na dezinfekciu násadových vajec je možné takto dezinfikovať aj ostatné zariadenia liahne. Výhodou tohoto spôsobu dezinfekcie je skutočnosť, že nie je treba používať aerosolové pôsobenie dezinfekčných roztokov, ktoré by mohli negatívne pôsobiť na povrchové plochy zariadení a pri dezinfekcii vajec narušovať súvislú ochrannú vrstvu kutikuly vajca.
Použitá literatúra k dispozícii u autorky
Doc. Ing. Ludmila Chmelničná, CSc.
SPU v Nitre
