Hlavným cieľom výroby siláži je vedľa zachovania maximálneho množstva živín v konzervovanej hmote aj maximálne potlačenie rozkladných procesov. Tento moment je veľmi dôležitý hlavne pri výrobe trávnych, ďatelinových, a lucernových siláži. V minulosti bolo hodnotenie vyrobených siláži zamerané na hodnotenie obsahu živín, dnes sa k tomuto kritérium pridáva stále viac parametrov poukazujúcich nielen na nutričnú hodnotu krmiva, ale aj na fermentačnú a hygienickú stránku vyrobených siláži. Ide tu o snahu pomôcť zaistiť také krmiva, ktoré budú zvieratá radi prijímať v čo možno najväčšom množstve.
Na silážovaných krmivách sa v epifytnej mikroflóre nachádzajú rôzne druhy organizmov – tabuľka 1. Z nich najproblematickejšie vo výrobe trávnych, ďatelinových a lucernových siláži sú baktérie maslového kvasenia, hlavne rôzne druhy klostrídií. Pod pojmom klostrídie rozumieme veľmi širokú skupinu baktérií s viac ako 100 druhmi. Sú to grampozitívne všade prítomné baktérie vytvárajúce tyčinky. Povinné anaeróby s rôznou toleranciou ku kyslíku, vytvárajúce teplu odolné endospóry. Vysoké množstvo rôznych druhov samozrejme spôsobuje aj veľkú šírku ich vlastnosti, takže niektoré druhy sú psychrofilné iné mezofilné a ďalšie termofilné.
Väčšina klostridií má špecifické požiadavky na svoje životné nároky a preto sa nevyskytujú všade. Niektoré druhy sú dokonca považované za endofyty a môžu fixovať vzdušný dusík. Ich bohatý výskyt je napríklad aj v trávnych porastoch, alebo porastoch iných krmovín, hlavne v ich tesnej nadzemnej časti, kde dochádza ku koncentrácií a rozkladu starších častíc rastlín a väčšinou aj k nízkym koncentráciám kyslíka. Takéto prostredie je považované za prirodzený biotop Clostridium tyrobutyricum. Všade tam kde vznikajú vlhké stavy podporujúce rast mikroorganizmov môžeme pozorovať rast klostridiových spór.
Aj keď sú klostrídie charakterizované ako povinné anaeróby u niektorých druhov sa zistila schopnosť ich rastu aj pri nepatrnej koncentrácii kyslíka. Citlivosť na kyslík je spojená s úrovňou metabolizmu v čase kyslíkovej expozície a jeho prítomnosť je tolerovaná iba krátku dobu. U niektorých druhov však bola pozorovaná tolerancia ku kyslíku až do hodnoty 3 %.
K dôležitým parametrom limitujúcim rozvoj klostrídií patria teplota, pH a sušina respektíve osmotický tlak. Aj tieto parametre sú však druhovo veľmi rozdielne.
Ing. Milan Gallo, PhD.,
Addcon SK, spol. s r. o., Mengusovce
Kontakt: gallo.milan@gmail.com
Celý článek najdete v Krmivářství 3/2021.
