V nízkobielkovinových kŕmnych zmesiach zostavených na základe experimentálnych poznatkov sa podiel N-látok môže znížiť až na hranicu zabezpečujúcu krytie potreby len neesenciálneho dusíka. Nedostatkové limitujúce esenciálne aminokyseliny sa v takýchto zmesiach doplňujú na úroveň potreby vo forme preparátov.
Väčšina autorov, ktorí sa zaoberajú diétami pre kurčatá bez živočíšnych bielkovín s doplnkom aminokyselín, používajú diétu na báze cereálií a sóje. Je to preto, že sójová bielkovina má z rastlinných bielkovín prichádzajúcich do úvahy vo výžive kurčiat najpriaznivejšie zloženie.
Nízkobielkovinové diéty, ktoré sa testovali u kurčiat v rôznych vekových obdobiach v sérii pokusov Wertheiner a kol. (1989), Kočí (1991) uvádzajú, že doplňovanie metionínu a lyzínu, ale tiež treonínu a tryptofánu umožňuje zníženie obsahu N-látok vo výkrmových zmesiach z 200 g.kg-1 na 180 g, v dokrmových zmesiach až na 160 g.kg-1.
Podľa hodnotenia mnohých odborníkov v oblasti výživy zvierat deficit bielkovín a energie v kŕmnych dávkach vedie k prekračovaniu spotreby krmiva, zhoršenej konverzii krmiva (Horniaková, Gálik, 1995), k zníženiu rastu a kvality mäsa (Fischer, 1995).
Ovplyvnenie zloženia črevnej mikroflóry
Výmenou živočíšnych múčok v kŕmnych zmesiach pri súčasnom vyraďovaní antibiotík a chemických stimulátorov rastu vo výžive zvierat vyvoláva obavy z možných výskytov zvýšených úhynov a zo zníženia úžitkovosti zvierat.
Základným účinkom kŕmnych antibiotík a chemostimulátorov je ovplyvnenie zloženia črevnej mikroflóry v prospech laktacidogenných mikroorganizmov. Vedecké a odborné práce preukázali pozitívny účinok týchto preparátov na rast a spotrebu krmiva, inhibičný účinok na patogénne mikroorganizmy, pri nízkych nákladoch na jednotlivé preparáty a jednoduchú aplikáciu do kŕmnych zmesí (Kumprecht, Zobač, 1999). Okrem pozitívnych účinkov, tieto aditíva priniesli aj niektoré negatívne javy (rezistencia patogénnych mikroorganizmov, zníženie ich účinku po chorobách a pod.). Jedným zo spôsobov dosahovania uvedených ukazovateľov je používanie aditív s probiotickým účinkom.
Klasickým a v súčasnej dobe bežne používaným kmeňom baktérie v probiotických preparátoch je Enterococcus faecium 01 – 74. Tento kmeň baktérie bol najpodrobnejšie preštudovaný a tvorí účinnú zložku testovaného probiotického preparátu. Nosnou zložkou je sušené instantné odtučnené mlieko. Obsah zárodkov v 1g premixu je minimálne 5 miliárd. Intenzívna produkcia hydinového mäsa predpokladá zvyšovanie úžitkovosti súčasných populácií hydiny, využívať novovyšľachtené hybridy, ktoré majú predpoklad dosiahnuť aj perspektívne ukazovatele akosti. Preventívnou aplikáciou probiotických prípravkov aj pri rôznej úprave kŕmnych zmesí sa výrazne znižuje chorobnosť, lepšie využitie živín z krmiva a tým aj pozitívny vplyv na životné prostredie. Cieľom experimentu bolo preveriť vplyv prídavku probiotika do alternatívnych kŕmnych zmesí brojlerových kurčiat Ross s rozdielnym podielom a zdrojom N-látok.
Do pokusu, ktorý sa uskutočnil v experimentálnych podmienkach Inštitútu veterinárnej hygieny a ekológie v Trnave bolo zaradených po 50 kusoch kurčiat typu Ross 208. Kurčatá sa do veku 42 dní kŕmili sypkými zmesami HYD 01 (do 21 dní), HYD 02 (do 35 dní) a HYD 03 (do konca výkrmu), ktoré sa líšili podielom N-látok živočíšneho resp. rastlinného pôvodu. Schéma pokusu je uvedená v tabuľke 1.
Kontrolná skupina bola kŕmená komerčnými zmesami pre brojlery, zatiaľ čo pokusné skupiny P1 a P2 obsahovali 14,5 % podiel živočíšnych múčok a v skupinách P3 a P4 obsah N-látok bol zabezpečený len rastlinnými komponentmi. V skupinách P2 a P4 bola alternatíva s prídavkom probiotika. V pokusoch sa sledovala spotreba krmiva na kus, konverzia krmiva, živá hmotnosť, úhyn a náklady za krmivo na kus.
Pri zhodnotení spotreby krmiva na kus a deň, ako aj spotreby krmiva na kg prírastku sa potvrdili údaje Horniakovej a kol. (1998) o vyššej spotrebe krmiva pri nedostatočnom obsahu základných živín. Pri porovnávaní pokusných skupín P1 a P2 s P3 a P4 je vidieť vyššiu spotrebu o 0,26 g v neprospech skupín s rastlinnými bielkovinami. Prídavok probiotika sa v tomto prípade potvrdil len v skupine P4, kde bola spotreba krmiva na 1 kus nižšia o 0,054 kg. Konverzia krmiva bola najlepšia v skupine P1 (2,16 kg), zatiaľ čo v skupinách s rastlinnými bielkovinami v oboch skupinách, t.j. bez aj s aplikáciou probiotika tieto hodnoty boli 2,44 kg/kg. Pri použití komerčných zmesí bola spotreba krmiva na kus a deň 3,68 kg a na kg prírastku 2,19 kg, t.j. na úrovni pokusných skupín P1, resp. P2.
Aj pri zhodnotení živej hmotnosti vo veku 42 dní sa nezaznamenal výraznejší efekt probiotika. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v kontrolnej skupine (1677,7 g), pričom v skupinách P1 a P2 bola živá hmotnosť u kurčiat o 43,25 g vyššia v porovnaní so skupinami P3 a P4. Probiotikum sa ani v jednej alternatíve pokusných zmesí neprejavilo pozitívne. Tak v skupine P2, ako aj P4 bola hmotnosť kurčiat nižšia o 24,4 g a 21,9 g v porovnaní s P1 a P3. Podobný účinok pri použití cereálnych kŕmnych zmesí zaznamenala Horniaková (1996).
Výraznejší efekt vo vzťahu k pokusnému zámeru bol zaznamenaný v úhyne, keď pri použití rastlinných komponentov (P3 a P4) sa v priemere zaznamenal o 1,66 % nižší úhyn v porovnaní so skupinami P1 a P2 (4,16 %, resp. 2,5 %). Z hľadiska prevencie a ochorenia salmonelami zvlášť v letnom období je tento jav veľmi zaujímavý a pozitívny vplyv probiotík v tomto smere deklaruje aj Kyselovič a kol. (1998), Kumprecht a kol. (1998) a ďalší.
Náklady na kŕmne zmesi na 1 ks brojlerového kurčaťa za celé obdobie pokusu boli o 1,36 Sk vyššie v P2 oproti P1, ale len o 0,06 Sk v P4 oproti P3. Ani ku kontrole (30,44 Sk) sa náklady na cenu krmiva výrazne neprejavili.
Doc. Ing. Erika Horniaková, CSc.
SPU Nitra
