Vitamíny majú v zložitom procese látkovej premeny nezastupitelné miesto. Spolu s ďalšími látkami ako sú hormóny a enzýmy, ich zaraďujeme medzi tzv. biokatalyzátory , t. j. látky, ktoré usmerňujú a urýchľujú rozličné biochemické reakcie, pričom mnohé z nich majú aj iné funkcie. Preto je zvládnutie bilancie potreby vitamínov pri kŕmení hospodárskych zvierat jednou z podmienok dosahovania ich maximálnej úžitkovosti a dobrého zdravotného stavu.
Pri nedostatočnom alebo nepravidelnom prísune niektorého vitamínu do organizmu vzniká hypovitaminóza alebo avitaminóza daného vitamínu. Avitaminóza – úplný deficit sa vyskytuje v chovoch len zriedka. Oveľa častejšie sa vyskytujú rôzne hypovitaminózy – čiastočný alebo začínajúci nedostatok vitamínu. Primárnou príčinou tohoto stavu je nedostatočný obsah vitamínu v kŕmnej dávke, jednostranná, resp. neplnohodnotná výživa, pričom o vzniku hypovitaminózy rozhoduje okrem absolútneho obsahu vitamínu v kŕmnej dávke aj rad ďalších faktorov ako sú zdravotný stav a vek zvieraťa, gravidita, fyzická záťaž, stres, vzájomný pomer vitamínov a obsah živín v krmive. Karencia vitamínu môže byť taktiež spôsobená rôznymi antivitamínmi. Sú to látky, ktoré rozličným spôsobom znižujú účinok vitamínu, jeho absorbciu do organizmu, spôsobujú jeho straty, prípadne vitamín deštruujú. Sú obsiahnuté tak v rastlinných, ako aj živočíšnych produktoch, často sú to rôzne antibiotiká, chemoterapeutiká a iné liečivá. Podľa účinku ich môžeme rozdeliť do troch skupín:
1.) Enzýmy rozkladajúce vitamíny. Do tejto skupiny patrí napr. Tiamináza z niektorých druhov rýb, ktorá rozkladá tiamín.
2.) Látky tvoriace s vitamínmi komplexy. Predstaviteľom tejto skupiny je glykoproteín avidín z vaječných bielkov, ktorý dáva s biotínom pevný komplex.
3.) Látky svojou štruktúrou podobné vitamínom – analógy vitamínov. Je to najpočetnejšia skupina antivitamínov. Ide vlastne o kompetitívne inhibítory, ktoré sú vzhľadom na štrukturálnu podobnosť s vitamínmi schopné zaujať ich miesto v biologicky aktívnych systémoch, nevykazujú tam však žiadnu biochemickú aktivitu. Ide o zdvojené molekuly (dikumarol – antivitamín K), rôzne izomorfie (6,7-dichlórriboflavín – antivitamín riboflavínu), alebo náhradu alkoholovej, karboxylovej, fenolovej a pod. skupiny za inú (náhrada vodíku na pteridínovom jadre kyseliny listovej hydroxylom ).
Karencia vitamínu A (retinol)
Môže vznikať pri skrmovaní nekvalitného sena (vymočené, staré), starej slamy, zvyškov chleba, melasy a mliečnych náhradiek s nedostatočným obsahom vitamínu A. 30 – 40 % vitamínu, resp. jeho provitamínu -karoténu sa stráca peletovaním a tepelnou úpravou krmív. Sekundárne deficiencie zapríčiňujú chronické ochorenia čriev, ktoré v epiteli narušujú premenu -karoténu na vitamín A. Nepriaznivo pôsobí nedostatok alebo nadmerný prívod fosforu a vysoký obsah nitrátov v krmive. Transport a utilizáciu retinolu záporne ovplyvňuje deficit bielkovín. Pri neúmernom obsahu vitamínu E a C v krmivách vznikajú počas trávenia značné straty vitamínu A, najmä v prítomnosti nenasýtených mastných kyselín. Účinok retinolu znižuje aj kolchicín obsiahnutí v jesienke obyčajnej (Colchicum autumnale).
Karencia vitamínu D (kalciferol)
Hlavnou príčinou je nedostatočný obsah vitamínu D (jeho provitamínu) v kŕmnej dávke. Účinkom UV žiarenia sa provitamín D mení na vlastný vitamín. Preto môže byť táto nedostatočnosť spôsobená aj dlhodobým uzatváraním zvierat do tmavých miestností a hál, smog apod. Antivitamínový účinok ma kyselina fytínová, ktorá sa nachádza v rôznych rastlinných produktoch, hlavne cereálnych.
Karencia vitamínu E (tokoferol)
Nedostatočnosť vzniká pri nadmernom skrmovaní zložiek krmiva obsahujúcich vysoký podiel oxidovaných (nenasýtených) mastných kyselín. Tieto sa vyskytujú v zle uskladnenom rybo mäse, rybej múčke, rybom tuku a narušených tukoch rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Predispozične pôsobí aj karencia selénu. Saponíny obsiahnuté v lucerne znižujú využiteľnosť tokoferolu a zvyšujú jeho vylučovanie z organizmu.
Karencia vitamínu K (fyllochinón, farnochinón, menadión)
Hypovitaminóza môže byť spôsobená potlačením črevnej mikroflóry pri dlhodobom podávaní antibiotík a sulfónamidov. Taktiež pri skrmovaní zaparených leguminóz, ktoré obsahujú antagonistický dikumarol a krmív kontaminovaných rodencídmi. Vysoký obsah kumarínov sa nachádza v Komonici (Melilotus sp.). Antagonistický účinok má aj zvýšený príjem vitamínov A a E.
Vitamíny skupiny B
Vitamíny tejto skupiny sú rozpustné vo vode, rýchlo sa absorbujú, ale sú z organizmu aj rýchlo vylučované. Navyše sa neukladajú na dlhodobejšiu zásobu, preto ich treba do organizmu neustále dopĺňať. Sú citlivé na svetlo, vyššie teploty a kyslé pH. V prírode sa vitamíny tejto skupiny nikdy nevyskytujú jednotlivo, vždy v komplexe vitamínov. Majú mnoho podobných fyziologických účinkov, navzájom sa dopĺňajú a ovplyvňujú. Preto je aj karencia jednotlivých vitamínov B-skupiny zriedkavá. Väčšinou ide o deficit celého B-komplexu. Napriek tomu existujú určité špecifiká. Patria sem vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, B12, H, kyselina listová a iné.
Karencia vitamínu B1 (tiamín)
Okrem nedostatočného obsahu v kŕmnej dávke môže byť hypovitaminóza tiamínu spôsobená dlhodobým skrmovaním niektorých druhov surových rýb, ich odpadov a múčok, v ktorých sa nachádza enzým tiamináza, ktorá za určitej teploty a kyslosti prostredia (hlavne v lete) tiamín rozkladá. Negatívny vplyv na bilanciu vitamínu B1 má aj narušená črevná mikroflóra, premnoženie tiaminázogénnych klostrídií v črevách, aplikácia antibiotík a chemoterapeutík.
Karencia vitamínu B2 (riboflavín)
Jeho deficit môže byť spôsobený podávaním nevyvážených kŕmnych dávok s nedostatkom živočíšnych bielkovín, čerstvých leguminóz, jeho nedostatočnou produkciou črevnou mikroflórou v dôsledku aplikácie antibiotík a sulfónamidov. Antivitamínový účinok má galaktoflavín.
Karencia vitamínu B3 (niacín, nikotínamid)
Najčastejšou príčinou deficiencie niacínu je zaradenie kŕmnych zmesí s vysokým podielom kukurice, ktorá je chudobná na samotní niacín, takisto aj na tryptofán, ktorý je hlavným prekurzorom pri syntéze niacínu črevnou mikroflórou. Niektoré odrody kukurice obsahujú aj niacinogén, ktorý niacín viaže.
Karencia vitamínu B5 (kyselina pantoténová)
Je značne termolabilný vitamín, Vo veľkej miere sa ničí pri výrobe úsuškov a pri tepelnom spracovávaní krmív. Preto zvieratá kŕmené prevažne tepelne spracovanými krmivami môžu byť postihnuté touto hypovitaminózou.
Karencia vitamínu B6 (pyridoxín)
Hypovitaminóza je najčastejšie vyvolávaná pôsobením antagonistov pyridoxínu (kyselina izonikotínová, penicilamín, cykloserín, furazolidon, hydrazín a iné). Predispozične pôsobí tiež aplikácia antibiotík a sulfónamidov, nevyhovujúca klíma a stres. Negatívny vplyv majú aj farbivá FD&C a žltá č. 4. 1-amino-D-prolín vyskytujúci sa v ľanových semenách vytvára s pyridoxínom stabilný komplex.
Karencia vitamínu B12 (kobalamín)
Hlavným faktorom je kŕmenie nevyváženými kŕmnymi dávkami s nízkym obsahom živočíšnych bielkovín, alebo črevné ochorenia, pri ktorých sa produkcia kobalamínu črevnou mikroflórou značne znižuje. Niektoré antibiotiká (chloramphenicol) znižujú efektívnosť vitamínu B12, kolchicín znižuje jeho absorbciu.
Karencia vitamínu H (biotín)
Vaječné bielky obsahujú glykoproteín avidín, ktorý tvorí s biotínom pevný komplex. Ďalšou príčinou môže byť narušená syntéza v čreve, aplikácia antibiotík a sulfónamidov. Streptavidín a stravidín produkované aktinomycétou Streptomyces kleisneri vyskytujúca sa v pôde a krmivách, viažu biotín obdobne.
Karencia kyseliny listovej
Nedostatok kyseliny listovej vzniká pri dlhodobej aplikácii antibiotík a sulfónamidov, kedy je ohrozená jej syntéza v črevnom trakte, alebo pri gastroenterititídach, kedy je znížená jej utilizácia. Antagonistami kyseliny listovej sú napr. Kyselina paraaminosalicylová a aminopterín.
Karencia vitamínu C (kyselina L-askorbová)
Podobne ako vitamíny B-skupiny, aj vitamín C je vo vode rozpustný, citlivý na teplo, svetlo. Za prítomnosti iónov železa, medi a mangánu oxiduje. Hospodárske zvieratá si vitamín C dokážu syntetizovať v dostačujúcom množstve. Prípadný deficit môže vzniknúť u odstavčiat kŕmených tepelne upravenými krmivami, alebo v priebehu horúčkových chorôb, kedy je spomalená jeho syntéza v organizme. Všeobecne sa ale u zvierat vyskytuje len veľmi zriedka.
Ing. Ladislav Krivánek, SPU Nitra – AF – Katedra výživy, tr. A. Hlinku 2 94976, Slovenská republika
