Veda a výskum v oblasti výživy a kŕmenia ošípaných prináša celý rad nových poznatkov spresňujúcich a upravujúcich normy potreby živín a energie pre ich jednotlivé kategórie. Je už nezvratnou skutočnosťou, že základným predpokladom pre dosahovanú správnu úžitkovosť a hlavnými faktormi, ktorú ju ovplyvňujú je dostatočný príjem ME, esenciálnych aminokyselín lyzínu, treonínu, metionínu, cystínu a tryptofánu ako aj ich vzájomný pomer v ideálnom proteíne.
Energia ako aj esenciálne aminokyseliny musia byť pre jednotlivé kategórie ošípaných v určitom vzájomnom pomere, aby ich využitie v organizme prinieslo očakávaný efekt vo forme vysokého prírastku živej hmotnosti pri nízkej spotrebe krmiva, či dosiahnutie potrebného počtu prasiatok od prasnice ako aj tvorba kvalitného spermatu u plemenných kancov.
Okrem týchto základných ukazovateľov určujúcich základnú výživnú hodnotu KKZ, ktoré by nemali nikdy chýbať pri hodnotení KKZ je nutné sa obzrieť aj na obsah vitamínov, ktoré sú neoddeliteľnou zložkou krmív a na ich požiadavky v KKZ pre jednotlivé kategórie ošípaných a v tomto príspevku chceme poukázať na dôležitosť vitamínov rozpustných v tukoch A,D,E,K, a ich potrebu vo výžive ošípaných.
Potreba vitamínov a zásobenie vitamínmi
Rôznymi chovateľskými opatreniami, zlepšením genetického potenciálu ošípaných so zodpovedajúcou výživou sa postupne darí zvyšovať šľachtiteľskú úžitkovosť zvierat, čím sa ale aj väčšie nároky kladú na zásobovanie vitamínmi, ktoré sú pre dosiahnutie šľachtiteľského cieľa taktiež nepostrádateľným prvkom vo vlastnej výžive. Pre jednotlivé kategórie ošípaných je nutné zaraďovať do KKZ, resp. KD optimálne dávky vitamínov, ktoré vedú k správnej úžitkovosti, pri dobrom zdravotnom stave, využitia krmiva a zabezpečujú aj tvorbu dostatočného množstva zásob v organizme zvieraťa. Potreba vitamínov je veľmi závislá na obsahu vitamínov v jednotlivých krmivách (tab. 1) , ktoré ovplyvňujú celkové zloženie vyrábaných KKZ ako aj obsah vitamínov pre jednotlivé kategórie ošípaných (tab. 2). Potreba vitamínov z hľadiska zloženia receptúr KKZ je často v nedostatočnom množstve a je nutné ich doplňovať priemyselne vyrábanými vitamínmi. Jednotlivé dávky vitamínov v KKZ sú závislé na potrebe jednotlivých zvierat z hľadiska úžitkovosti, typu kŕmenia, ale aj zaťaženia z hľadiska stresových faktorov.
Charakteristika vitamínov rozpustných v tukoch
Vitamín A ( retinol, axeroftol, antixeroftalmický vitamín, protiinfekčný vitamín, vitamín rastu). Jeho dávkovanie sa prevádza v medzinárodných jednotkách (m.j.), pričom bol objavený v roku 1909.
Význam: Dôležitý je pri výstavbe, ochrane a regenerácii podkožia a kože, ovplyvňuje rast zvierat, podporuje ochranu zdravia a odolnosť voči infekciám, zvyšuje plodnosť a reprodukčné schopnosti u plemenných zvierat, podporuje výstavbu očného purpuru, rast kostry a reguluje látkovú premenu sacharidov, tukov a bielkovín.
Nedostatok: Spomaľuje rast, vznikajú chorobné zmeny kože (zrohovatenie, resp. šupinatenie), poruchy plodnosti spojené s mŕtvonarodenými mláďatami, tichou rujou až sterilitou a poruchy zrakového purpuru.
Zdroje a potreba: V krmivách rastlinného pôvodu sa prakticky nevyskytuje . Vyskytuje sa vo forme provitamínu A ( -karoténu), ktorý sa nachádza prevažne v zelených rastlinách. Pri kombinovaných kŕmnych dávkach a zaraďovaní zeleného krmiva (lucerna, ďatelina, kŕ.mrkva) hl. v kategórii prasníc a kancov je možné riešiť čiastočne deficit vitamínu A v kŕmnej dávke, pričom použitie iných objemových krmív ako napr. siláže má vo výžive ošípaných zanedbateľný význam a preto sa nedostatok vitamínu A rieši hlavne zo živočíšnych zdrojov ako sú mledzivo, plnotučné mlieko pre mladé ošípané, resp. pri zložení KKZ netreba zabúdať na kvasnice Vitex, resp. rybie oleje, ktoré majú dostatočný obsah vitamínu A.
Vitamín A je nutné z hľadiska výživy zvierat pridávať prakticky všetkým druhom zvierat prostredníctvom krmiva, ale najlepšie využitie je vo forme vyrábaných vitamínových preparátov. Potreba vitamínu A u ošípaných narastá pri vysokých dávkach nitrátov v krmive a vode. Ošípané majú schopnosť ukladať vitamín A do zásoby v pečeni vo výške až 75 až 90 %, pričom - karotín využívajú z krmiva len na cca 15 %. Približná potreba vitamínu A sa pohybuje od 100 až 200 m.j. na kg živej hmotnosti resp. 2000 - 8000 m.j. v 1 kg KKZ u ošípaných, pričom najväčšia potreba je u plemenných zvierat t.j. prasníc a plemenných kancov, kde sa hodnoty potreby vitamínu A pohybujú na úrovni 8000 m.j. v 1 kg KKZ 0Š-08 a OŠ-10.
Vitamín D ( kalciferol, antirachitický vitamín). Jeho dávkovanie je podobné ako u vitamínu A v medzinárodných jednotkách (m.j.) a je známy od roku 1919.
Význam: Prirodzený vitamín D sa vyskytuje len veľmi málo v krmivách. Najznámejšie sú formy vitamínu D a to ergokalciferol (vitamín D2) a cholekalciferol (vitamín D3). Účinok vitamínu D ovplyvňuje predovšetkým reguláciu látkovej výmeny kosťotvorných prvkov Ca a P, ich ukladanie v kostre a riadi proces ich vstrebávania v črevách. Okrem toho taktiež reguluje vylučovanie Ca a P ľadvinami a v neposlednom rade ovplyvňuje aj metabolizmus kyseliny citrónovej. Podobne ako vitamín A si ho môžu zvieratá ukladať do rezervy v pečeni.
Nedostatok: Základom pri nedostatočnom množstve vitamínu D v KD resp. KKZ je rachitída (krivica) u mladých zvierat, resp. osteomalácia u dospelých jedincov, spojená s odburávaním minerálných látok z kostí (osteodystrofia), ďalej sa prejavuje poruchou rastu zubov a zubnej skloviny, celkovými poruchami rastu a výrazne sa znižuje obsah kyseliny citrónovej v krvi.
Zdroje a potreba: Vitamín D3 (cholekaciferol) sa vyskytuje prevažne v krmivách živočíšneho pôvodu hl. mlieko a rybí tuk a len v malom množstve v rastlinných krmivách ako sú cukrovarské rezky lisované, resp. úsušky granulované z lucerny využiteľné pre výživu ošípaných. Vitamín D2 má vo výžive ošípaných nevýznamnú úlohu a je ho možné získať pre ostatné kategórie zvierat hlavne zo sušených zelených krmív na slnku. Potreba vitamínu D3 je prevažne krytá formou synteticky vyrábaných vitamínov, pričom potreba je závislá od druhu zvieraťa a úžitkovosti, ktorá sa u ošípaných pohybuje od 300 až 700 m.j. v 1 kg KKZ . Najvyššia potreba je na začiatku života u ciciakov až 700 m.j. a v kategórii prasných prasníc a plemenných kancov kde hodnoty dosahujú až 800 m.j. v 1 kg KKZ.
Vitamín E ( tokoferol,antisterilný vitamín, vitamín fertility, antidistrofický vitamín). Jeho dávkovanie sa prevádza v mg, pričom je známy v 7 formách a najznámejšie sú ,,,,, z ktorých najúčinejší je - tokoferol. Vitamín E je známy od roku 1920 až 1922.
Význam: Vitamín E je pomerne stabilným vitamínom. Skôr bol označovaný len ako antisterilný vitamín, ale jeho fyziologická funkcia je pomerne širšia. Veľmi významný je jeho antioxidačný účinok, čo sa hlavne prejavuje pri stabilizácii mastných kyselín (hlavne nenasýtených), taktiež vitamínu A resp. karotenoidov. Okrem antioxidačného účinku riadi látkovú premenu sacharidov a kreatínu, hospodárenie s glykogénom, reguluje vývoj a funkciu pohlavných žliaz, je stabilizátorom pre ochranu brezosti a taktiež zabraňuje pečeňovým nekrózam a svalovým degeneráciám. Svojim dostatočným obsahom vo výkrme ošípaných vplýva aj na podiel cenných mäsitých častí.
Nedostatok: Príčinou nedostatku vitamínu E v KKZ, resp. KD je degenerácia svalstva tak kostrového ako aj srdcového (dystrofia, myografia), ochabnutie pohybového aparátu, svalové zakrivenia tzv.(banánová choroba ošípaných), pričom pri poškodení srdcového svalu môže často dochádzať až k rýchlym úhynom (morušová srdcová choroba). Ďalej pri jeho nedostatku môže dochádzať k poruchám plodnosti u obidvoch pohlaví, resp. u prasníc k úmrtností embryí a u laktujúcich prasníc sa často vyskytuje mliečna horúčka a nedostatočná tvorba mlieka, čo má vplyv na ďalšiu úžitkovosť tak prasnice ako aj živonarodených ciciakov. U malých ciciakov nedostatok vitamínu E spôsobuje horší a neskorší odstav a u výkrmových ošípaných sa môže napr. prejavovať stres vo väčšej miere pri KKZ s vyšším obsahom energie, resp. celkovo znížiť úžitkovosť a využitie samotných KKZ. Nedostatok vitamínu E môže viesť aj k encefalomacii, resp. exsudatívnej diatéze. U zvierat môžeme pozorovať trhavú chôdzu, slabosť, vyčerpanosť, zlý príjem krmiva, malátnosť a celkové poškodenie nervového systému.
Zdroje a potreba: Vitamín E obsahujú živočíšne ako aj rastlinné krmivá, ale pre zvieratá je najdôležitejšie zastúpenie - tokoferolu v krmive. Vysoký obsah sa z hľadiska výživy ošípaných nachádza prevažne v semenách olejnín (slnečnica), úsuškoch z bôbu, ďateliny, sušených cukrovarských rezkoch a pri kombinovanom type kŕmnych dávok je možnosť využitia siláži zo zelenej lucerny, ďateliny, resp. čerstvých tráv ako doplnkového zdroja vitamínu E.. Dostatok vitamínu E sa nachádza aj v obilovinách resp. mlynských odpadoch ako sú obilné klíčky, kukuričmé klíčky, pšeničné otruby kde sú ale prevažne viazané vo forme , , - tokoferolov, ale aj tak patria po olejninách k najdôležitejším zdrojom vitamínu E.
Potreba vitamínu E vo výžive ošípaných je ovplyvňovaná predovšetkým zložením krmiva, koncetráciou živín, obsahom aminokyselín obsahujúcich síru a stupňom úžitkovosti. Prídavok tuku a nenasýtených mastných kyselín do KKZ resp. kŕmnych dávok významne ovplyvňujú potrebu vitamínu E. Na základe rôznych faktorov je teda možné uviesť potrebu od 12 - 26 mg vitamínu E v 1 kg KKZ pre ošípané, pričom najvyššia potreba sa opätovne vyžaduje na začiatku života cca 22 mg v KKZ OŠ-01 a v kategórii prasných prasníc až 26 mg v 1 kg KKZ OŠ-08.
Vitamín K ( antihemoragický vitamín, koagulačný vitamín, menadion). Podobne ako vitamín E sa dávkuje v mg, pričom je známy od roku 1920, kedy bol objavený, ale svoje označenie dostal až v roku 1935.
Význam: Vitamín K sa nachádza v 4 formách, pričom formy K1 (fylochinon) a K2 (melachinon) sa vyskytujú v prírode a formy K3 a K4 sa pripravujú synteticky. Najpoužívanejším je vitamín K3 ( menadion). Výhodou vitamínov K3a K4 je , že sú okrem rozpustnosti v tukoch rozpustné aj vo vode. Zvieratá majú vitamín K v dostatočnej miere, pričom ošípané si hradia potrebu vitamínu K syntézou v črevách. Jedine v deficite sa nachádza vo výžive hydiny, ktorá si nekryje jeho potrebu a je nutné do KKZ ho pridávať v syntetickej forme. Vitamín K svojim zložením reguluje normálnu zrážanlivosť krvi, udržuje normálnu tvorbu protrombínov, vplýva na syntézu bielkovín a podieľa sa na celkovej látkovej premene v bunkách.
Nedostatok: Základom pri nedostatku vitamínu K je porucha zrážanlivosti krvi, kde už pri malých poraneniach praskajú krvné cievy, pričom dochádza k silnému krvácaniu (hemorhagická diathesa), predlžuje sa vlastná zrážanlivosť, napr. u ciciakov je to prejav krvácania z pupku. Okrem týchto príznakov sa pozorujú poruchy rastu, resp. nervové poruchy.
Zdroje a potreba: Vitamín K1 sa nachádza prevažne v zelených krmivách, vitamín K2 prevažne v rôznych mikrobiálnych kultúrach, rybej, mäsovej múčke resp. teplovzdušných úsuškoch. Potreba vitamínu K mnohonásobne stúpa pri použití chemoterapeutík, pretože napr. sulfónamidy pôsobia ako antikoagulanty a potlačujú tak vlastnú syntézu. Taktiež potreba vitamínu K stúpa pri kokcidióze, resp. pri parazitárnych ochoreniach. Hlavnými antagonistami sú deriváty kumarínu, ktorý vzniká z určitých plesní a húb pri hnilobnom procese ďatelovín. Potreba vitamínu K pre ošípané sa pohybuje od 1,5 až 2 mg na 1 kg KKZ, pričom hlavnou kategóriou , kde je možný výskyt deficitu vitamínu K sú mladé ošípané - ciciaky, pričom treba zdôrazniť, že jeho dávkovanie sa nehodnotí ani pri normovaní potreby živín a energie v jednotlivých KKZ pre ošípané, nakoľko jeho použitie je zanedbateľné a v prípade potreby sa používa synteticky vyrábaný vitamín K3.
Na základe významnosti vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K) nám nedá sa v ďalších príspevkoch pozastaviť sa aj na požadovanom obsahu a potrebe vitamínov rozpustných vo vode resp. makro a mikroprvkov, ktoré sú taktiež nevyhnutnou zložkou výživy ošípaných ako aj ostatných druhov hospodárskych zvierat.
Ing. Peter Haščík, PhD.
SPU Nitra
