Aj keď v Európe v súčasnosti prevláda individuálne ustajňovanie mliečnych teliat v období mliečnej výživy, alternatívne ustajnenia majú stúpajúci trend.
Väčšina hospodárskych zvierat je po narodení ustajnená s matkou a je im umožnený aj kontakt s inými jedincami. Mliečne teľatá však patria k výnimkám.
Párové ustajnenie patrí medzi manažérsky najmenej náročné alternatívne ustajnenia. Pre teľatá je menej prirodzené než napríklad skupinové ustajnenie, ale aj napriek tomu má významné pozitívne vplyvy na ich pohodu a vývoj. Jedným z najdôležitejších zistení je, že párovo ustajnené teľatá sa nachádzajú v lepšom emocionálnom stave než teľatá v individuálnom ustajnení. Teľatá, ktoré boli počas obdobia mliečnej výživy zaradené do párov až v 28. dni veku, sa z tohto hľadiska nelíšili od teliat, ktoré boli ustajnené individuálne. Nevýhodou párového ustajnenia je ťažšia manipulácia s teľatami, ktorú so sebou prináša ustajnenie zvierat na väčšom priestore.
V prípade skupinového odchovu sú teľatá v Európe najčastejšie ustajňované v skupinách o veľkosti 5–10 teliat. Hlavnými argumentmi podporujúcimi skupinové ustajnenie sú nižšia pracovná náročnosť a mnohé pozitívne vplyvy na pohodu teliat. Väčšina štúdií zistila, že teľatá ustajnené skupinovo majú v porovnaní s individuálne ustajnenými teľatami vyšší príjem krmiva a hmotnostné prírastky, ktoré pretrvávajú aj po odstave od mlieka.. Ďalšou výhodou skupinového ustajnenia je viac priestoru a vyšší výskyt hravého správania v domácom prostredí.
Ustajnenie teliat s biologickou matkou formou neobmedzeného kontaktu je v malých chovoch z manažérskeho hľadiska nenáročné. Prirodzený sací reflex a požiadavky na výživu teliat sú plne uspokojené, pretože teľatá môžu vypiť neobmedzené množstvá materského mlieka v intervaloch, ktoré sú pre ne prirodzenejšie než pri kŕmeniach v komerčných chovoch Nie je teda prekvapujúce, že takto ustajnené teľatá majú do odstavu vysoké hmotnostné prírastky.
Ustajnenie s matkou formou neobmedzeného kontaktu síce umožňuje teľatám najlepšie realizovať prirodzené správanie, ale pre chovateľskú prax má dve podstatné nevýhody. Teľatá ani matky nie sú pripravené na skorú separáciu a v kontakte s človekom sú plaché. Nevýhodou je pracovná náročnosť z dôvodu každodenného spájania a rozdeľovania kravy a teľaťa. Potenciálnou nevýhodou je teda aj skutočnosť, že vlastne manažujeme dva typy ustajnenia teliat (12 hodín s matkou a 12 hodín bez matky).
Pod pojmom ustajnenie s náhradnou matkou sa rozumie, že sú spolu ustajnené 2–4 teľatá, ktoré majú možnosť sať mlieko od jednej dojnice, pričom jej biologické teľa sa môže alebo nemusí v skupine nachádzať. Veľkou výhodou tohto ustajnenia je kontakt teliat s rovesníkmi, ako aj s dospelým jedincom a plné uspokojenie prirodzeného sacieho reflexu. Problém nastáva, ak náhradná matka neprijme priradené teľatá alebo si s nimi nevytvorí adekvátne sociálne puto.
Každé alternatívne ustajnenie, ako aj každý chov sú špecifické, a preto sa nedá jednoznačne konštatovať, ktoré ustajnenie je všeobecne tou najlepšou voľbou. Najlepšiu pohodu teliat do odstavu poskytuje ustajnenie s matkou formou neobmedzeného kontaktu, ale odstav dvojmesačných teliat pôsobí na teľatá i matky veľmi stresujúco. Okrem toho je toto ustajnenie relevantné hlavne pre malochovy. Na základe súčasných poznatkov o alternatívnych ustajneniach sa pre chovateľskú prax v Česku najlepšie hodí párové ustajnenie, ktoré si vyžaduje relatívne málo zásahov do bežnej chovateľskej rutiny, a zároveň už dokáže teľatám i chovateľom poskytnúť viaceré benefity. Chovateľom neodporúčam ustajnenie s matkou formou obmedzeného kontaktu počas krátkych denných periód, pretože pozitívne vplyvy tohto ustajnenia sú v porovnaní s jeho manažérskou náročnosťou málo významné.
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D., absolventka študijného programu obecná zootechnika ČZU v Praze
Podrobněji v časopisu Náš chov 9/2020.
