Analýza výskytu vybraných mykotoxínov v krmivách určených pre monogastrické druhy zvierat

M. Harčárová, L. Bujňák, A. Tvrdá,  Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Súhrn

Jednou z najväčších výziev, ktorým čelia poľnohospodári a krmivársky priemysel, je prítomnosť mykotoxínov v krmivách a následne v kŕmnych zmesiach. Táto štúdia predstavuje údaje o prítomnosti vybraných mykotoxínov: aflatoxínov, ochratoxínu, zearalenónu a deoxynivalenolu v 150 vzorkách kŕmnych zmesí pre brojlery (80 vzoriek), ošípané (30 vzoriek), prepelice (15 vzoriek), morky (5 vzoriek) a kone (20 vzoriek) odobratých v období rokov 2020 – 2025. V krmive pre ošípané bol detegovaný iba deoxynivalenol s maximálnou hladinou 376 µg/kg.

Aflatoxíny sa v krmive pre brojlery našli v maximálnej koncentrácii 5,694 µg/kg, deoxynivalenol v 1829 µg/kg a zearalenón v 101,674 µg/kg. V krmive pre morky bol deoxynivalenol prítomný s maximálnou hodnotou 4238 µg/kg. Aflatoxíny a zearalenón sa v krmive pre prepelice našli v maximálnych koncentráciách 10,749 µg/kg a 495,478 µg/kg. V 5 vzorkách krmív pre kone sa nachádzali aflatoxíny a ich maximálna hladina predstavovala hodnotu 6,840 µg/kg  a v 9 vzorkách krmív pre kone bol potvrdený výskyt deoxynivalenolu s maximálnou koncentráciou 3299 µg/kg. Ochratoxín nebol zistený v žiadnej zo skúmaných vzoriek. Vo vzorkách krmiva, ktoré boli podrobené analýze, neprekročili odporúčané hladiny vybraných mykotoxínov podľa súčasných legislatívnych noriem EÚ a nepredstavujú riziko akútnych ochorení pre zvieratá.

            V súčasnej dobe, najmä v súvislosti s klimatickými zmenami, je výskyt mykotoxínov nepredvídateľný. Ich prítomnosti v krmovinách a krmivách sa preto nedá úplne zabrániť a ich monitoring patrí okrem iných postupov medzi základné preventívne opatrenia v oblasti manažmentu mykotoxínov.

Táto práca bola podporená grantom VEGA 1/0698/24: Sledovanie účinku kŕmnych doplnkových látok prírodného pôvodu a alternatívnych kŕmnych komponentov na produkciu a

zdravie monogastrických zvierat. Článok bol recenzován.

Literatúra je u autorov.

MVDr. Michaela Harčárová, PhD.,

MVDr. Lukáš Bujňák,

MVDr. Alica Tvrdá

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Kontakt na autorku: Michaela.Harcarova@uvlf.sk

Celý článek najdete v časopise Krmivářství 3/2026.