Bývalé potravíny v živočíšnej výrobe

Využitie alternatívnych prísad vo výžive hospodárskych zvierat je zaujímavé z viacerých uhlov pohľadu. Bývalé potraviny, známe aj ako ex-potraviny, sú jedným zo spôsobov premeny strát z potravinárskeho priemyslu na prísady pre priemysel výroby krmív, čím sa živiny udržia v potravinovom reťazci.

Využitie zvyškov potravín ako náhrady obilnín je jedným z príkladov. Existuje niekoľko produktov, ktoré ľudia nemôžu alebo nechcú konzumovať, ktoré sú ale vhodné na výživu hovädzieho dobytka, napr. vedľajšie produkty, potravinové odpady a biomasa. Z pohľadu obehového hospodárstva by skrmovanie vedľajších produktov, bývalých potravín a potravinového odpadu alebo využitie biomasy vo výžive hospodárskych zvierat mohli byť efektívnymi možnosťami, ako využiť zdroje a znížiť potravinové straty.

„Ex-potraviny“ alebo „bývalé potraviny“ sú potraviny, okrem prebytkov z cateringu, ktoré boli vyprodukované pre spotrebu ľuďmi v úplnej zhode so zákonmi o potravinách, ale ktoré už nie sú určené pre ľudskú spotrebu z praktických alebo logistických dôvodov, alebo kvôli problémom vo výrobe a balení, alebo iným chybách, a ktoré nepredstavujú žiadne zdravotné riziká, ak sa využijú ako krmivo. Ich výživná hodnota pre potreby skrmovania v živočíšnej výrobe nie je vôbec narušená. Bývalé potraviny vo forme keksov, chleba, cereálií, čokolády, cestovín, slaných pochutín a cukríkov z potravinárskeho priemyslu majú vysokú energetickú hodnotu v dôsledku vysokého obsahu cukrov, škrobu, oleja a tukov. Môžu byť preto považované za vhodný alternatívny komponent do kŕmnych zmesí a do kŕmnych dávok, pretože sú cennými zdrojmi energie. Cieľové živočíšne druhy, ako sú prežúvavce, ošípané a hydina, sú ideálne uspôsobené na pretváranie týchto bývalých potravín, ako aj iných pre človeka nestráviteľných vedľajších produktov a bývalých potravín, na vysoko kvalitné živočíšne bielkoviny. Preto vedľajšie produkty a iné alternatívne zdroje, akými sú bývalé potraviny, môžu byť zaradené do diét pre monogastrické zvieratá za účelom zníženia/optimalizácie nákladov na kŕmenie na metrickú tonu krmiva. Avšak, ako sa hovorilo už aj u vedľajších produktov, zahrnutie alternatívnych krmív vo výžive ošípaných a hydiny, nemusí nevyhnutne znížiť náklady na krmivo na kilogram prírastku.

 

Výživové vlastnosti bývalých potravín

Bývalé potraviny pozostávajú najmä z prebytkov pekárenského priemyslu (napr. chlieb, cestoviny, a pod.) a cukrárstva (napr. čokolády, keksy). Nespotrebovaný chlieb, rôzne koláčiky, vysoko-kvalitné pekárenské výrobky a cukrovinky z priemyselných pekární sa vysušia a roztriedia, rozbalia, pomelú a preosejú na vytvorenie vhodných prísad, ktoré nahradia už existujúce suroviny v rôznych kŕmnych zmesiach pre ošípané. Navyše sa využije aj obmedzené množstvo mokrých a vlhkých výrobkov, najmä v prípade mliečnych produktov a nápojov. Hlavnou cieľovou skupinou zvierat pre využitie bývalých potravín sú mladé zvieratá, napr. prasiatka a teľatá, kvôli vysokému obsahu cukrov.

Bývalé potraviny sú dôležitými zdrojmi tukov, čo je preukázané ich obsahom hrubého tuku, ktorého je až šesťkrát viac ako v pšenici (< 2 %). Obsah škrobu vo väčšine bývalých potravín je dostatočný, dosahuje okolo 53 %, aj viac zo sušiny.

V závislosti od typu, recyklácia bývalých potravín pre odvetvie výroby krmív zahŕňa kombináciu rôznych procesov ako je zber, rozbaľovanie, miešanie, drvenie a sušenie, ktoré môžu mať vplyv nielen na kvalitu, ale viacerými spôsobmi aj na bezpečnosť. Napriek tomu, že bývalé potraviny sú výživné a nezávadné z pohľadu mikrobiológie, existujú problémy spojené s prítomnosťou zvyškov obalovín. Obalové materiály všeobecne nie sú považované za prísady do krmív s ohľadom na reguláciu a normalizáciu krmív. V balení potravín sa vyskytuje veľké množstvo rôznych materiálov (napr. papier, nátery alebo hliníková fólia). Toto zdôrazňuje potrebu vhodných metód detekcie možných obalových kontaminantov a ich zvyškov z bývalých potravín využívaných v krmivovom reťazci.

Doc. Ing. Mária Chrenková, Ph.D., Ing. Zuzana Formelová, Ph.D.,Ing. Ľubica Chrastinová, Ph.D., Ing. Matúš Rajský, Ph.D., Ing. Zuzana Mlyneková Ph.D.,

NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Odbor výživy, Lužianky

Podrobněji v časopisu NCH 11/2021.

Napsat komentář

Napsat komentář

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down