22.10.2001 | 10:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Geopatogénne zóny znižujú úžitkovosť zvierat

Už viac ako sto rokov sa v odbornej a populárno-vedeckej literatúre objavujú správy o negatívnom vplyve určitých lokalít na živý organizmus. Vo väčšine prípadov sa tieto lokality nachádzajú na miestach, kde sa prejavuje prútikarska reakcia človeka. Ide o geopatogénne zóny (GPZ), lokality, kde je narušená homogenita elektromagnetického poľa.

História javu
Spojenie človeka s prírodou, ktoré bolo kedysi veľmi úzke, mu umožnilo reagovať celkom bežne na vplyvy, ktoré dnes u niektorých jednotlivcov zaznamenávame výnimočne; často hovoríme o atavizme. Presnejšie ide o latentné schopnosti, ktoré sa pre nedostatočné využívanie zatlačili u človeka do pozadia. Staré civilizácie rešpektovali určité javy, ktorým sa vyhýbali pri stavbe obydlia. Jedným z najstarších stavebných zákonov je čínsky zákon dynastie Hia, ktorého zakladateľom bol staviteľ, cisár Yü (2300 rokov pred n.l.), sám aktívny prútikár, ktorý uzákonil presné pravidlá pre výber stanovíšť obytných domov a cintorínov. Nesmeli byť zakladané v miestach, kde sa nachádzali geoaktívne zóny. Číňania tieto miesta nazývali „dračie žily“, pretože sa domnievali, že v týchto miestach pod zemou sídlia zlí démoni - dravci, ktorí v noci vychádzajú a rušia zo spánku živých i mŕtvych. Pred začatím stavby nového obytného domu vyhnali ľudia na vybrané miesto kravy. Keď sa kravy správali pokojne, bolo možné začať so stavbou. Keď sa však čo najrýchlejšie snažili dostať z tohto miesta, stavba sa nezačala. Ak už stavba bola hotová, nechali psa v obytných priestoroch a tam, kde si sadol, umiestnili posteľ, kým miestam, kde sa zdržiavala mačka, sa úmyselne vyhýbali. Pes totiž vyhľadáva miesta, kde je homogénne pole a mačka sa zasa lepšie cíti tam, kde je narušené elektromagnetické pole a kde vznikajú zhluky kladných atmosferických iónov.
Negatívne následky GPZ sa dajú overovať aj v poľnohospodárstve. V živočíšnej a rastlinnej výrobe sa sústavne zaznamenávajú trvalé výpadky poľnohospodárskej produkcie, hoci spôsob riadenia a starostlivosti bol vo všetkých prípadoch rovnaký. Živé organizmy živočíšneho i rastlinného pôvodu, ktoré sú predmetom poľnohospodárskej výroby, sa relatívne dlhodobo viažu k určitému miestu, čím sú dlhodobo vystavené pôsobeniu negatívnych vplyvov geoaktívnych zón. Najviac sa to prejavuje pri hovädzom dobytku a hydine, kde moderná poľnohospodárska veľkovýroba priniesla systém veľkokapacitného chovu s trvalým ustajnením. V snahe šetriť poľnohospodársku pôdu sa výstavba poľnohospodárskych objektov často situuje na mokrých a močaristých pôdach, kde sa po úprave terénu navážkou postavia hospodárske objekty; alebo sa na miesta prudkého svahu postaví objekt, pričom sa neprihliada na to, že na týchto terénoch dochádza k sťahovaniu podzemných vôd.
Zvieratá, trpiace vplyvmi GPZ, podliehajú vo zvýšenej miere niektorým charakteristickým ochoreniam: hovädzí dobytok kĺbovému reumatizmu, sterilite, zmetaniu, maternicovému prolapsu, chorobám vemena a mastitíde; kone slepnutiu; králiky predĺženiu telesného vývoja, zníženiu priberania na hmotnosti a rachitíde; ošípané majú znížený prírastok; u oviec dochádza k spomalenému rastu a jalovosti; sliepky majú menšie znášky.
Výskum na Slovensku
Uvedené negatívne vplyvy GPZ boli na území Slovenska overované na stovkách objektov, určených na chov hospodárskych zvierat, ako aj na poľnohospodárskej pôde, určenej na rastlinnú výrobu. Zistili sme, že z celkového počtu objektov živočíšnej výroby sa na Slovensku nad GPZ nachádza približne 40 percent. Pracovisko experimentálnej psychotroniky Senec, VÚŽV Nitra sa problematikou tienenia a eliminovania geopatogénnych zón GPZ zaoberá od roku 1985. Pokusy prebiehajú na 20-tich experimentálnych bázach agropotravinárskeho komplexu, kde sa zistilo, že tienením a eliminovaním GPZ sa zvyšuje produkcia priemerne o 10 %. Najcitlivejšie chovné zvieratá sú ošípané, v ktorých sa tienením GPZ zvyšuje produkcia o 15%. Ak sú zvieratá sú v optimálnom prostredí, zlepšuje sa utilizácia krmovín a tým znižuje ich spotreba, zvyšuje sa prírastok živej hmotnosti a znižuje sa výskyt chorôb a úhynov (Tab. 1).
Na PD Hontianske Moravce sa problematikou tienenia GPZ začali zaoberať už v roku 1989. Do pokusu bola vybratá farma výkrmu ošípaných typu BIOS v Šudinciach. Na základ pre porovnanie sa použili výsledky dosiahnuté v rokoch 1986 až 1988, kedy sa prírastky pohybovali v rozmedzí 0,51 až 0,53 kg na kus a deň pri spotrebe 4,03 kg kŕmnej zmesi na 1 kg prírastku.
Ako tienič bol v roku 1989 použitý solenoid, ktorý pozostával z trubky tvrdého papiera o priemere 10 cm a dĺžky 30 cm, na ktorej bolo navinutých 8 závitov z medeného plechu o šírke 8 mm tzv. tienič GPZ-Ekostimul. V roku 1996 sa na farme BIOS Šudince nainštaloval veľkoplošný tienič GPZ tzv. Ekorot 250, ktorý homogenizuje prostredie v okruhu 250 m, čiže celý priestor hospodárskeho strediska. V tabuľke 1 sú vyhodnotené výsledky za obdobie 1986 až 2000.

Tab. 1 Výkrm ošípaných na hospodárskom dvore Šudince PD Hontianske Moravce za obdobie 1986 až 2000 v závislosti od tieniča GPZ
Rok Prírastok v kg kus/deň Zvýš. prírastok po začatí tienenia Spotreba KZ na 1 kg prírastku Zmeny spotreby krmiva po začatí tienenia Typ tieniča
1986-1988 0,51-0,53 - 4,03 - bez tieniča
1989 0,578 11,1 4,06 0,03 Ekostimul
1990 0,579 11,2 4,04 0,01 Ekostimul
1991 0,587 12,8 4,01 -0,02 Ekostimul
1992 0,585 12,6 3,9 -0,13 Ekostimul
1993 0,590 13,4 3,8 -0,23 Ekostimul
1994 0,611 17,5 3,68 -0,35 Ekostimul
1995 0,656 26,0 3,75 -0,28 Ekostimul
1996 0,674 29,6 3,81 -0,22 Ekorot 250
1997 6,690 32,7 3,79 -0,24 Ekorot 250
1998 0,693 33,3 3,38 -0,65 Ekorot 250
1999 0,650 25,0 3,90 -0,13 Ekorot 250
2000 0,652 25,4 3,62 -0,41 Ekorot 250

Odporúča sa pred výstavbou poľnohospodárskeho objektu určiť rozloženie GPZ a výstavba by sa mala realizovať v lokalite s najnižšou intenzitou GPZ. Alebo, ak je už stavba realizovaná, vhodným rozložením tieničov homogenizovať elektromagnetické pole. S geopatogénnou zónou treba rátať ako s jedným objektívnym faktorom životného prostredia. Pri vhodnej voľbe životného prostredia, optimalizovaní mikroklímy môžeme týmto nenáročným spôsobom zvyšovať produkciu. Tienením a eliminovaním geopatogénnej zóny homogenizujeme narušené elektromagnetické pole, a tým optimalizujeme vonkajšie prostredie. Je dôležité, aby živý organizmus bol v harmónii, v súlade s vonkajším prostredím.
Výhoda týchto metód je v tom, že sú ekologicky nezávadné, nemajú negatívny vplyv na vonkajšie prostredie a sú ekonomicky nenáročné. Ak budeme rešpektovať skúsenosti a poznatky našich predkov, ktorí boli v úzkom kontakte s prírodou, môže to pomôcť k zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie.

Ing. Andrej Sándor,
Pracovisko experimentálnej psychotroniky Senec, VÚŽV Nitra
Mgr. Attila Sándor
Univerzita Komenského Bratislava, Prírodovedecká fakulta

Napsat komentář

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down