Teľatá mliečneho dobytka sú v Česku od matiek najčastejšie oddelené do 12 hodín po pôrode.. V Kanade, Škandinávii či Nemecku sa však stále častejšie objavujú odchovy mliečnych teliat s predĺženým kontaktom s matkou. Odchovy mliečnych teliat s predĺženým kontaktom s matkou môžu mať viaceré formy.
Môže ísť o odchov teliat s kontaktom s biologickou alebo náhradnou matkou počas pár dní po pôrode (napr. 3 dni) alebo až do odstavu od mlieka (v 6. – 12. týždňoch). Teľatá môžu ale nemusia mať umožnený prístup k matkinmu vemenu a ostatným členom stáda. Teľatá môžu byť s matkami ustajnené 24 hodín denne alebo len časť dňa. Kontakt s matkami teľatám poskytuje viaceré výhody z hľadiska welfare už v prípade jeho umožnenia počas pár dní po pôrode
Jednou z najčastejších príčin úhynov teliat sú hnačkové ochorenia. Nie je teda prekvapujúce, že vzťahom kontaktu s matkou ku hnačkovým ochoreniam teliat sa doteraz zaoberalo 17 vedeckých prác. Hnačky, ktoré sa u teliat ustajnených s matkou vyskytovali, boli podľa chovateľov spôsobené tým, že teľatá od matiek vypili príliš veľké množstvá mlieka. Tento typ hnačiek však nikdy neviedol k mortalite. Autori zistili u teliat, ktoré boli s matkami ustajnené 3 dni, lepšiu tvorbu protilátok (IgA, IgM) 24 hod po pôrode v porovnaní s teľatami oddelenými od matiek hneď po pôrode.
Zistili sa 3-krát nižší výskyt pneumónie u teliat, ktoré mali počas celého obdobia mliečnej výživy umožnené sať mlieko od matiek, žiadny vplyv kontaktu s matkou na výskyt respiračných problémov teliat. Svensson et al. (2003) a Krohn et al. (2010) nezistili žiadny súvis medzi kontaktom s matkou a pneumóniou. Okrem toho Svensson et al. (2003) vo svojej štúdií nenašli žiadny vzťah medzi kontaktom teliat s matkami a výskytom artritídy či zápalom pupočníka. Waltner-Toews et al. (1986) zistili u teliat, ktoré po narodení sali mlieko od matiek, nižšiu pravdepodobnosť ošetrení v neskoršom veku v porovnaní s teľatami odchovanými personálom. Žiadna z uvedených prác nepotvrdila negatívny vzťah predĺženého kontaktu s matkou k respiračným problémom teliat.
Nižšia bola aj mortalita teliat, ktoré mali až do odstavu od mlieka umožnený obmedzený kontakt s matkami.
Výsledky prác zameraných na vzťah zdravotného stavu teliat a predĺženého kontaktu s matkou sú variabilné. Niektoré práce zistili pozitívny vplyv predĺženého kontaktu s matkou na zdravotný stav teliat, iné medzi nimi nenašli žiadny súvis a ďalšie zaznamenali negatívny vplyv predĺženého kontaktu s matkou na zdravie teliat.
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D.
Podrobnější informace v časopisu Náš chov 12/2020.
