Kukuričná siláž – praktické skúsenosti zo Slovenska

Kukuričné siláže predstavujú nosný energetický pilier vo výžive vysoko produkčných kráv, ale aj v ďalších kategoriach hovädzieho dobytka.  Nebýva však žiadnou zriedkavosťou, že veci alebo nástroje, ktoré používame denne v priebehu dlhých rokov nám jednoducho zovšednejú a pozornosť s citlivosťou na dôležité detaily klesá. Výber hybridov a ich hodnotenie sme v poslednej dobe publikovali opakovane, podobne ako pred časom priebeh a možnosti úspešnej a efektívnej silážnej fermentácie. Nikdy nemôže byť na škodu pohľad späť, zhodnotenie výsledkov a vyvodenie kompetentných záverov a odporučení.

MVDr. Tomáš Mitrík, PhD.¹, MVDr. Andrej Mitrík²

¹FEED LAB s.r.o. Spišská Nová Ves, ²Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Posledných 15 rokov sa veľmi intenzívne zaoberáme problematikou silážnych kukuríc z rôznych uhlov pohľadu:

• živinové zloženie zelených rastlín kukurice v priebehu
  vegetačného vývoja,
• živinové a fermentačné zloženie kukuričných siláží.

V priebehu posledných desiatich rokov analyzujeme  ročne okolo 1 000 vzoriek zelených rastlín, čo predstavuje veľmi širokú základňu pre formulovanie kompetentných záverov. Túto základňu tvoria z dominantnej časti poľné pokusy v rôznych pôdno-klimatických podmienkach Slovenska, a v ktorých je každý testovaný hybrid analyzovaný 4 až 5 krát za sebou v 7 až 10 dňových intervaloch. Tento postup nám spoločne umožňuje hľadať nielen zmeny, ale aj optimum živinového zloženia z hľadiska výživnej hodnoty (podrobnejšie informácie nájdete v našej publikácii Silážna zrelosť kukurice).

Kukuričné siláže

Kukuričné siláže, ktoré analyzujeme, pochádzajú z výrobnej praxe a predstavujú náhodný výber zo slovenských podmienok (tab. 1). Okrem výnimočných požiadaviek na samostatné stanovenie obsahu sušiny, u všetkých ostatných vzoriek prichádza požiadavka na živinové zloženie. V priemere u 2/5 vzoriek je požiadavka aj na stanovenie fermentačných parametrov (pH, organické kyseliny, alkoholy a pod.).

Prečo analyzovať  kyseliny?

Prvým predpokladom pre korektné a správne stanovenie výživnej hodnoty je vysušenie a jemné rozomletie vzorky. Práve proces sušenia predstavuje jednoduchý, avšak kľúčový úkon: organické kyseliny a alkoholy reagujú na teplo a so stúpajúcou teplotou a dĺžkou jej pôsobenia nastáva odparovanie, z čoho prakticky vyplýva, že sušina analyzovanej vzorky sa fakticky zmenšuje.

Práve z týchto dôvodov sa organické kyseliny a fermentačné produkty merajú z vodného výluhu čerstvej siláže. Podľa nameraného množstva kyselín a alkoholov sa koriguje výsledný obsah sušiny (Schéma 1), ktorý stúpa o 8 až 12 relatívnych percent,  čo na prvý pohľad neznamená nič svetoborné. Avšak premeňme to na praktické jednotky.

Kukuričné siláže bez analyzovaných fermentačných produktov dosiahli priemerný obsah sušiny 339 g/kg. Ak túto hodnotu korigujeme priemerným nameraným obsahom fermentačných produktov v kukuričných silážach, tak skutočný obsah sušiny dosahuje 371 g/kg!

Celý článek najdete v Našem chovu 7/2026.