Znehodnotenie krmovín a krmív prostredníctvom sekundárnych metabolitov mikroskopických vláknitých húb je celosvetovým problémom. Senzitivita rôznych druhov zvierat na negatívne pôsobenie mykotoxínov je rozdielna. Vo všeobecnosti sa za najcitlivejší druh zvieraťa považuje ošípaná, u ktorej sa otravy mykotoxínmi prejavujú širokou škálou špecifických a nešpecifických klinických príznakov. Zároveň ošípaná, pre podobnosť s ľudským organizmom, slúži ako modelový jedinec pre výskum toxických účinkov rôznych druhov mykotoxínov. V článku sa nachádza prehľad najvýznamnejších mykotoxínov a ich negatívnych účinkov na ošípané.
Mykotoxíny sú toxické látky, ktoré vznikajú ako produkty sekundárneho metabolizmu mikroskopických vláknitých húb (Freitas a kol., 2012). Ich názov je kombináciou dvoch slov, gréckeho slova „mykes“ ako huba a „toxicum“, čo znamená jed. Sú to termostabilné organické zlúčeniny s nízkou molekulovou hmotnosťou. V súčasnej dobe je popísaných viac ako 400 druhov mykotoxínov (Piotrowska, 2021). Avšak medzi najvýznamnejšie mykotoxíny, na ktoré je zameraný vedecký výskum, sú zaradené aflatoxíny, fuzáriotoxíny (fumonizíny, deoxynivalenol a zearalenón) a ochratoxín A. Krátkodobé alebo dlhodobé pôsobenie mykotoxínov spôsobuje u ľudí a zvierat otravu tzv. mykotoxikózu, ktorá môže byť akútna alebo chronická. Postihnutí jedinci môžu byť vystavení rôznym typom mykotoxínov súčasne, čo môže viesť k ich antagonistickým, aditívnym alebo synergickým účinkom (Alassane Kpembi a kol., 2017). Mykotoxíny vykazujú širokú škálu negatívnych účinkov na živý organizmus, spôsobujú poškodenie pečene a obličiek, ako aj funkciu tráviaceho traktu, imunitného systému a reprodukčného aparátu (tab. 1). Môžu vplývať karcinogénne, mutagénne, cytotoxicky, teratogénne, neurotoxicky alebo estrogénne (Piotrowska, 2021). Klinické príznaky, ktorými sa prejavujú mykotoxikózy závisia od rôznych faktorov. Medzi najdôležitejšie faktory patria koncentrácia a typ mykotoxínu a trvanie expozície. Z hľadiska vnímavosti zvierat na toxické účinky mykotoxínov, sú dôležitými faktormi druh, rod, vek a zdravotný status jedinca (tab. 1). Kontaminácia mykotoxínmi sa najčastejšie vyskytuje v zrnách, ako je kukurica, pšenica a jačmeň (tab. 2). Celosvetovo sa za najviac kontaminovanú obilninu považuje kukurica. Okrem toho sa mykotoxíny často vyskytujú vo vedľajších produktoch z obilnín (Hendel a kol. 2017).
Aflatoxíny
V súčasnosti je známych približne 20 druhov aflatoxínov. Ich prítomnosť bola zaznamenaná v kukurici, pšenici, jačmeni a iných obilninách, olejnatých semenách, mlieku a v mliečnych výrobkoch (Benkerroum 2020). Biotransformácia aflatoxínov prebieha hlavne v pečeni. Biologicky neúčinný aflatoxín B1 je najvýznamnejším spomedzi aflatoxínov. Po komplikovanej metabolickej aktivácii z neho vzniká aktívny radikál AFB1-8,9-epoxid, ktorý je schopný väzby s nukleovými kyselinami (Kępińska-Pacelik a Biel 2021). Výsledkom tohto procesu je vznik stabilného aduktu, ktorý býva príčinou vzniku génových mutácii (Ostrý a kol. 2017). Klinické príznaky akútnej aflatoxikózy sa môžu objaviť už o 6 hodín po požití vo forme nechutenstva, krvi v stolici, svalového tremoru, poruchy koordinácie, hypertermie (do 41 °C) až úhynom zvieraťa do 12 až 24 hodín od prijatia kontaminovaného krmiva. Pri subakútnych intoxikáciách majú klinické príznaky pomalší vývoj, pozoruje sa stav hyporexie, letargie a depresie. Zvieratá môžu nadobudnúť ikterický vzhľad. Bývajú dehydratované, s červenými alebo fialovými škvrnami na koži a progresívnym úbytkom hmotnosti. Chronická intoxikácia sa prejavuje znížením prírastkov hmotnosti, zlou konverziou krmiva, nechutenstvom, niekedy hnačkou.*
Poďakovanie: Táto práca bola podporená prostredníctvom grantu KEGA č. 006UVLF-4/2022. Článok bol recenzován.
MVDr. Michaela Harčárová, PhD.,
doc. MVDr. Pavel Naď, PhD.,
doc. MVDr. Bc. Andrej Marcin, CSc.
Katedra výživy a chovu zvierat
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Kontakt: Michaela.Harcarova@uvlf.sk
Celý článek najdete v Krmivářství 3/2023.
