Ovčiarstvo na Slovensku

Na území Slovenska bol chov oviec známy od najstarších čias. Ovce sa chovali predovšetkým ako zdroj mäsa, koží a vlny. Mliečna produkcia nadobudla osobitný význam až od obdobia valaskej kolonizácie v 15. - 17. storočí, kedy z východných oblastí Karpát prenikol aj na naše územie systém vysokohorského sezónneho alebo aj celoročného chovu oviec, o ktoré sa starali profesionálni ovčiari – valasi. Ovčiari doniesli so sebou špecifickú kultúru, ktorú veľmi rýchlo prevzalo miestne obyvateľstvo. Najväčší význam malo rozšírenie a udomácnenie produktov z ovčieho mlieka, ktoré sa čoskoro stali významnou súčasťou stravovania.

Chov oviec má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ktorá prechádzala obdobiami rozkvetu i úpadku podľa meniacich sa hospodárskych i sociálnych pomerov. Podľa najmodernejších metód časového datovanie archeologických nálezov ovca svojimi biologickými a úžitkovými vlastnosťami prispela zo všetkých zvierat najviac k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti. Chov oviec – ovčiarstvo je na Slovensku odpradávna. S chovom oviec je u nás nerozlučne späté ovčie mliekarstvo a zvlášť syrárstvo. V predvojnových rokoch bola výroba a spracovanie ovčieho mlieka na Slovensku na vysokej úrovni s pomerne širokým sortimentom výrobkov.

Veľmi často sa však menili nielen názory na chov oviec, čo malo vplyv na ich početné stavy, ale menili sa i názory na ich produkčné zameranie, čo malo nepriaznivý dopad na vývoj ovčieho mliekarstva. V nie až tak dávnej minulosti bola pod tlakom ekonomickej výhodnosti v plemenárskej práci venovaná väčšia pozornosť vlnovej úžitkovosti, čo vyvolalo stagnáciu mliekovej úžitkovosti. Po prudkom poklese ceny ovčej vlny sa v posledných rokoch do popredia v ekonomike  chovu oviec popri produkcii mäsa jednoznačne dostala mlieková produkcia.

Více si přečtete ve Farmáři č. 3/2017