V poľnohospodárskom priemysle, pri pestovaní kultúrnych plodín, ktoré slúžia ako krmivo pre hospodárske zvieratá, je rizikovým faktorom výskyt jedovatých rastlín. Toxíny jedovatých rastlín majú rôzne mechanizmy účinku so širokou škálou klinických príznakov. Intoxikácie zvierat majú akútny alebo chronický charakter a zapríčiňujú ekonomické straty v chovoch zvierat. V článku je uvedená charakteristika jednotlivých rastlinných jedov a ich toxických účinkov na organizmus.
Jedovaté rastliny a ich toxíny patria do tretej najväčšej skupiny potenciálnych jedov na svete. Sú rizikovým faktorom pri pestovaní kultúrnych plodín, ktoré sú uplatňované vo výžive zvierat a tvoria podstatnú časť kŕmnej dávky (Kebede a kol., 2015). Z minulosti sú registrované a boli popísané ekonomické straty v živočíšnej výrobe, ktoré vznikli ako dôsledok otráv zvierat jedovatými rastlinami (Clarke a Clarke, 1988). Toxické rastliny predstavujú riziko nielen pre hospodárske zvieratá, ale aj pre spoločenské zvieratá (Bernal a kol., 2006). Na Slovensku sa registruje výskyt približne 400 druhov rastlín, ktoré môžu byť príčinou intoxikácie (Eftimová a Legáth, 2017). V jednotlivých výrobných oblastiach, v našom klimatickom pásme, bolo zaznamenané množstvo jedovatých rastlín, ktoré sú z botanického hľadiska zaradené do 85 čeľadí (Asteraceae, Brassicaceae, Daucaceae, Fabaceae, Liliaceae, Papaveraceae, Ranunculaceae, Solanaceae a iné). Druh rastliny, klimatické podmienky, pôdny profil a vegetačné štádium rastliny ovplyvňujú výskyt a koncentráciu toxickej látky v rastline. Jedovatá môže byť celá alebo len určitá časť rastliny. Konzervačné postupy znižujú toxicitu jedovatých rastlín len v minimálnej miere. Výnimkou je iskerník prudký, česky pryskyřník prudký (Ranunculus acris), ktorý je jedovatý v čerstvom stave. Sušením sa jeho toxicita úplne vytráca, pretože toxín protoanemonín sa rozkladá na netoxický anemonín (Skládanka a Mejía, 2013).
Otravy môžu byť spôsobené náhodne pri voľnom pasení alebo pri pasení zvierat na suchých pasienkoch, kde absentuje čerstvá tráva, zatiaľ čo väčšina jedovatých rastlín ostáva zelená a tým je pre zvieratá zdrojom šťavnatého krmiva. Intoxikácie jedovatými rastlinami sa môžu prejaviť aj po premiestnení zvierat na iné stanovište alebo pri dovezení stáda do nového prostredia, ktoré nie je pre dobytok prirodzené (Abera a kol., 2014). Otravy hospodárskych zvierat pri pasení sú výnimočné, pretože jedovaté rastliny zvieratá odpudzujú svojim vzhľadom, vôňou a chuťou. Výnimkou môžu byť rastliny z čeľade mrkvovité, a to kvôli veľkej podobnosti s mrkvou a petržlenom. Častejšie k intoxikácii jedovatými rastlinami môže dochádzať pri kŕmení hospodárskych zvierat do kŕmneho žľabu na stojisku (Frantová a Ofúkaný, 1990).
Mechanizmus účinku toxickej látky závisí od mnohých faktorov, a to spôsob absorpcie, koncentrácia, chemické a fyzikálne vlastnosti toxínu, druh zvieraťa, vek, telesná hmotnosť, pohlavie a celkový zdravotný status zvieraťa. Z chemických faktorov je dôležitá rozpustnosť jedovatej látky, afinita k jednotlivým tkanivám alebo telesným tekutinám, miera toxicity a interakcia s inými cudzorodými látkami (liečivami). Účinok jedovatej látky ovplyvňujú aj patologické zmeny v pečeni a obličkách, v dôsledku narušeného metabolizmu a pomalého vylučovania toxických látok z organizmu. Prítomnosť alebo neprítomnosť krmiva v žalúdku a pH gastrointestinálneho traktu môžu ovplyvniť absorpciu toxických zlúčenín. Podľa účinku sa rastliny rozdeľujú na prudko jedovaté, jedovaté a nebezpečné pre človeka a zvieratá, pričom rastlina môže obsahovať len jednu toxickú látku alebo viac jedovatých zložiek (Dixit, 2007).
MVDr. Michaela Harčárová, PhD.,
doc. MVDr. Pavel Naď, PhD.
Ústav výživy, dietetiky a krmovinárstva,
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Kontakt: Michaela.Harcarova@uvlf.sk
Kompletní článek najdete v NCh 8/2020.
