Chirurgická kastrácia niekoľkodňových prasiat je zootechnická procedúra bežne praktizovaná v Európe. Vo väčšine prípadov však zvieratám nie sú podané žiadne prostriedky na utlmenie bolesti. Vedecké poznatky ale ukazujú, že aj niekoľkodňové prasatá pri kastrácii pociťujú bolesť, ktorá trvá približne päť dní. Okrem toho má kastrácia aj iné negatívne vplyvy na welfare a produkciu prasiat. V článku diskutujem možné úpravy praxe kastrácie, ako aj alternatívne metódy.
Hlavným dôvodom kastrácie prasiat je eliminácia výrazného kančieho pachu, ktorý by inak zaznamenala väčšina konzumentov pri tepelnej úprave bravčového mäsa. V Európe je kastrácia najčastejšie vykonávaná chirurgicky pričom je takto je kastrovaných približne 75% prasiat. Najčastejšie sa kastrujú niekoľkodňové kančeky, ktorým väčšinou nie sú podané žiadne prostriedky na utlmenie bolesti. Táto prax je v súlade s legislatívou EÚ, ktorá umožňuje prasatá do 7. dňa veku kastrovať bez podania prostriedkov na utlmenie bolesti (Vyhláška EÚ, 2008/120/EC). V Česku ani na Slovensku k podobnej úprave legislatívy zatiaľ nedošlo. Českí chovatelia sa však môžu zapojiť do dotačného programu Ministerstva zemědělství 20.C.e. Podpora šetrných metod kastrace prasat.
Možné komplikácie u chirurgicky kastrovaných prasiat zahŕňajú vnútorné krvácanie, edémy, infekcie, zhoršenie hojenia rán a oslabenú imunitu. Tieto komplikácie môžu mať za následok vyššiu morbiditu i mortalitu a tak aj zvýšenie nákladov na chov. K zvýšeniu chovných nákladov prispieva aj zhoršená konverzia krmiva. Kastrované prasatá skonzumujú denne o 10–15% krmiva viac než kance pričom sa tieto straty chovateľom nekompenzujú vyššími hmotnostnými prírastkami.
Pre zlepšenie welfare chirurgicky kastrovaných prasiat je kľúčové podanie prostriedkov na utlmenie bolesti. Základom je vykonanie procedúry s použitím lokálnej, prípadne celkovej anestézie. V prípade, že je celková anestézia vyvolaná injekčne, je jej najväčšou nevýhodu vysoká mortalita. Prasiatkam naberanie vedomia v tomto prípade trvá pomerne dlho, nedokážu regulovať svoju telesnú teplotu a sú ospalé. Oveľa reálnejšie je preto použitie lokálneho anestetika ako je napríklad lidokain. Injekcia do semenníkov je pre prasatá tiež bolestivá, ale oveľa menej než kastrácia bez použitia akéhokoľvek znecitlivenia. Na zmiernenie stresu a bolesti je samozrejme dôležitý aj správne vyškolený personál a použitie čistých a ostrých nástrojov. V žiadnom prípade by prasiatka nemali byť kastrované v miestnosti, kde sú ustajnené prasnice s ostatnými vrhmi. Prasiatka by ihneď po kastrácii mali byť vrátené k prasnici a jedince, ktoré ešte len budú kastrované by mali byť do miestnosti prinesené len tesne pred procedúrou.
V tejto časti článku sa venujem hlavne dvom alternatívam ku chirurgickej kastrácii prasiat: imunokastrácii, tj., vakcinácii proti GnRH (hormón gonádotropín) a odchovu kancov. Imunokastrácia je dočasná forma kastrácie asi na dobu ôsmich týždňov od podania druhej vakcíny. Prvú vakcínu je potrebné podať v 8–11 týždňov, druhú štyri týždne pre porážkou. Jej princíp v injekčnom podaní proteínovej zložky, ktorá vyvoláva v tele prasiat tvorbu protilátok proti GnRH. Následne dôjde k potlačeniu tvorbe androstenónu čo spôsobí zníženie tvorby kančieho pachu. Medzi výhody imunokastrácie patrí absencia intenzívnej bolesti, výrazné zníženie kančieho pachu, sexuálneho správania i agresivity. Konverzia krmiva i kvalita mäsa je u imunokastrovaných prasiat lepšia v porovnaní s chirurgicky kastrovanými jedincami, ale horšia než u kancov. Nevýhodami imunokastrácie sú nutnosť tréningu administrácie vakcíny, jej cena, spolupráca s veterinárom, manipulácia s kancami a limitovaný čas porážky prasiat. Odchov kancov je v súčasnosti praktizovaný v niekoľkých európskych krajinách (napr. Veľkej Británii alebo Írsku). Okrem ušetrenia personálu od vykonávania kastrácie a prasiat od bolesti spôsobenej kastráciou, odchov kancov znižuje náklady na výkrm vďaka lepšej konverzii krmiva. Ich mäso tiež obsahuje vyšší obsah nenasýtených tukov, ktoré majú na naše zdravie pozitívny vplyv. Ďalším alternatívnym riešením by preto mohla byť kastrácia len tých zvierat, ktoré majú vysokú pravdepodobnosť, že v ich mäse neskôr bude detekovateľný pach. K zníženiu negatívnych welfare dôsledkov spôsobených kastráciou bez anestézie by mohlo prispieť aj používanie sexovaných inseminačných dávok v prospech samíc.
Chirurgická kastrácia môže prasatám spôsobiť zdravotné komplikácie, zhoršiť ich imunitu a tak aj zvýšiť mortality. Výkrm kastrovaných prasiat je tiež drahší a menej ekologický než odchov kancov. Procedúra je bolestivá a preto by mala byť vykonaná aspoň s použitím lokálneho anestetika. Ideálna je však jeho kombinácia s analgetikami, pretože bolesť spôsobená kastráciou pretrváva približne päť dní. Hlavnými nevýhodami použitia anestetík/analgetík sú cena, ich vedľajšie účinky, a nutnosť spolupráce s veterinárom. Celosvetovo prijateľnejšou alternatívou než odchov kancov sa zdá byť imunokastrácia, ktorá je takmer bezbolestná. Okrem toho dočasne znižuje tvorbu kančieho pachu, ako aj výskyt agresívneho a sexuálneho správania. Výkrm imunokastrovaných prasiat je aj lacnejší než výkrm chirurgicky kastrovaných zvierat. Perspektívnou metódou je aj genetická selekcia voči kančiemu pachu.
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D., Výskumná pracovníčka so zameraním na welfare hospodárskych zvierat, Oddelenie živočíšnej produkcie na Štátnej Univerzite v Iowe, USA
Podrobněji v časopisu Náš chov 2/2024.*
