Dodávanie účinných antibakteriálnych látok určených pre hospodárske zvieratá je vhodné ako prevencia v jednotlivých etapách života, na podporu životaschopnosti a rastu, pri zvýšenej fyzickej záťaži, pri tepelnom strese a iných stresových situáciách, čo je podmienené produkciou zdravotne bezpečných potravín pre obyvateľstvo.
Kŕmne aditíva sú definované ako doplnkové látky, ktoré sa pridávajú do krmív vo vhodnom množstve, za účelom zlepšovania metabolizmu a celkového zdravotného stavu zvierat, stimulácie rastu a ich úžitkovosti, ktorá sa odráža aj na kvalite živočíšnych produktov (mäso, mlieko, vajcia).
Kŕmne prídavné látky predstavujú substancie, obsahujúce veľkú skupinu látok, ktoré po pridaní do kŕmnych zmesí priaznivo ovplyvňujú ich produkčnú účinnosť a svojím mechanizmom účinku priamo korigujú nežiaduce vlastnosti krmiva. Pridávanie kŕmnych aditív do krmív hospodárskych zvierat má viacero významov. Predovšetkým ovplyvňujú príjem krmiva, optimalizujú využitie krmiva a zlepšujú rast. Byliny, koreniny a ich extrakty, majú široký rozsah použitia. Môžu stimulovať príjem krmiva a vylučovanie alebo majú antimikrobiálny a antiparazitický efekt, napomáhajú redukovať tvorbu črevných plynov, sú najčastejšie využívané pri prevencii a profylaxii v kritických fázach rastu mláďatách hospodárskych zvierat.
technologické aditíva – ovplyvňujú technologické vlastnosti krmív, nemusia priamo vplývať na nutričné charakteristiky krmiva. Zlepšujú manipulovateľnosť krmiva (tmelové pri granulácii, gélové a konzervačné látky)
Fytogénne kŕmne aditíva sú zmesou bylín, korenín a silíc, ktoré sa získavajú z rozličných častí rastlín a ovplyvňujú úžitkovosť zvierat. Podľa smernice EÚ sú zaradené medzi aromatické a chuť vzbudzujúce látky, pretože stimulujú čuchové receptory. Plnia viaceré funkcie, z ktorých najvýznamnejšie sú vyšší príjem krmiva vďaka vôni a chuti, lepšie využitie živín, pôsobia prospešne na celkový zdravotný stav zvierat. Zvyšujú sekréciu tráviacich štiav, zlepšujú cirkuláciu krvi, permeabilitu bunkových membrán, znižujú tvorbu amoniaku, podporujú črevnú peristaltiku, podporujú chuť k príjmu krmiva, majú antibakteriálny účinok.
Používanie fytoaditív vo výžive hospodárskych zvierat sa stalo atraktívnejším po zakázaní používania antibiotík.
Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) obsahuje látky – tymol, carvacrol, fenolové kyseliny – chlorogénová, rozmarínová, flavonoidy, deriváty apigenolu, luteolínu, kampferolu, diozmetínu, glykozidu. Šalvie lekárskej (Salvia officinalis) bolzistený α- β- thujon (35–50 %), cineol, borneol, bornylacetát a gáfor. Bioaktívne látky pôsobiaadstringentne, antisepticky, aromaterapeuticky, tonizujúco, estrogénne, antioxidačne, antihelminticky a antibakterálne. Slúžia na podporu hormonálnej činnosti a liečbu kožných ochorení.
Eleuterokok ostnitý/všehojovec štetinatý (Eleutherococcus senticosus) obsahujenecukornaté zložky, glukózu, sacharózu, fytoestrogény, eleuterozidy a daucosterol. Účinky má adaptogénne, tonizujúce, protizápalové, hypoglykemické, antihypnotické, antistresové a imunomodulačné.
Priaznivé účinky probiotík boli známe už našim predkom v dávnej minulosti.
Po vyradení všetkých antibiotických stimulátorov rastu z krmivového reťazca, ktoré ničili okrem patologických baktérii aj prospešnú črevnú mikroflóru, majú probiotiká dôležitý význam.
Medzi potraviny s prebiotickým účinkom patria napr. cibuľa, cesnak, pór, čakanka, artičoky, obilniny, hrach i fazuľa. Akákoľvek nestrávená živina, ktorá sa dostane až do hrubého čreva, je potenciálnym prebiotikom. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré sa správajú ako nerozpustná vláknina, majú podobu sacharidov – oligosacharidov (xylo-, chyto-, sójové oligosacharidy) alebo galaktosacharidov či inulínu.
Produkty potravy, ktoré obsahujú kombináciu probiotík a prebiotík nazývame synbiotiká.
Po chemickej stránke predstavujú enzýmy proteíny a sú katalyzátory trávenia bielkovín, tukov, sacharidov a škrobu, urýchľujú chemické reakcie, prebiehajúce v živých organizmoch a umožňujú im tým existenciu. Enzýmy sa vyznačujú trojdimenzionálnou štruktúrou, ktorá je daná priestorovým naviazaním aminokyselín. Podmienky, ktoré vedú k zmene posunu tejto zložitej štruktúry, ako zmena teploty, pH a podobne, vedú aj ku zmene aktivity enzýmu. Väčšina enzýmov pôsobí najlepšie pri stredne vysokých teplotách a neutrálnom pH.
Organické kyseliny majú viaceré pozitívne účinky napríklad: inhibujú rast baktérii, pozitívne vplývajú na morfológiu črevnej mukózy, stimulujú sekréciu pankreasu, zlepšujú trávenie, absorpciu bielkovín, aminokyselín a fosforu, znižujú adherenciu patogénov na črevnú stenu. Rozhodnutie o používaní kŕmnych aditív a špecifických účinných látok do kŕmnych dávok podľa druhu, produkčnej fázy a úžitkovosti zvierat musí predchádzať dôsledná biologická a ekonomická analýza pre špecifické podmienky chovu.
Doc. Ing. Mária Chrenková, Ph.D., Ing. Ľubica Chrastinová, Ph.D., Ing. Zuzana Formelová, Ph.D., Ing. Zuzana Mlyneková, Ph.D., Ing. Matúš Rajský, Ph.D., NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Odbor výživy
Podrobnější článek si přečtete v časopise Krmivářství 1/ 2022.*
