Dôležitým predpokladom úspešného chovu hovädzieho dobytka je odchov potrebného počtu dobre vyvinutých, zdravých a konštitučne pevných jalovíc určených na ďalšiu plemenitbu. Vyžaduje si to sústrediť chovateľskú prácu na vytvorenie takého typu dobytka, ktorý bude mať veľkú a priestrannú kapacitu predžalúdkov so schopnosťou konzumovať a dobre zužitkovať vysoké dávky sušiny z objemových krmív.
Vychádzame z poznatkov, že mladý organizmus počas mliečnej výživy je pomerne plastický, možno ho tréningom formovať v želateľnom stave a už do troch mesiacov veku navykať na včasný príjem pevných – hlavne jadrových krmív.
Pasenie mladého hovädzieho dobytka je najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy od jari až do jesene. Výživnosť pastevných porastov sa mení v závislosti od botanického zloženia a kvality porastov, od vegetačnej fázy porastov (heterogénnej zmesi ďatelinovín, tráv a bylín), fyzikálno-chemického zloženia a od úrodnosti pôdy, ako aj od obdobia, v ktorom sa dobytok pasie. Čím mäkšie a šťavnatejšie sú trávy, s tým väčšou chuťou ich zvieratá konzumujú. Pasienky sa nezakladajú na mokrých stanovištiach alebo na nerovnom teréne, kde sa po daždi tvoria močiare a hrozilo by rozmnožovanie parazitov a výskyt rozličných infekcií.
Pasienkový porast skrmovaný celodennou, prípadne polodennou pastvou sa môže doplňovať kombináciou koncentrovaných a objemových krmív (siláže so sušinou 35 až 45 % a obsah vlákniny v kŕmnej dávke by mal byť vyšší než 28 %). Kvalitné objemové krmivá prijímajú jalovičky s dobrou chuťou, čo priaznivo pôsobí na zdravotný stav a ich celkový harmonický vývin a pastva na ďatelinotrávnych porastoch zabezpečí denný prírastok viac ako 600 g hmotnosti. Na napájanie sa používa voda z kontrolovaných zdrojov a nádrže a žľaby treba čo najčastejšie čistiť. Priemerná denná spotreba vody je 4 až 6 litrov na kg sušiny krmiva.
Siláž pre jalovice sa pripravuje hlavne z kukurice vo voskovo-mliečnej zrelosti, najlepšie na drobno drvená o sušine viac ako 30 %, ktorá tvorí základ kŕmnych dávok v množstve 10 až 23 kg na kus a deň, môže sa skrmovať v letnom aj zimnom období.
Siláže pripravené z bielkovinových a polobielkovinových krmív, ako sú ďatelinoviny, ďatelinotrávne a strukovinoobilné miešanky a trávne porasty svojím obsahom živín najlepšie zodpovedajú požiadavkám rastúcich zvierat.
Kŕmna slama sa môže uplatniť vo výžive jalovíc starších ako jeden rok, či už za účelom doplnenia sušiny v letných mesiacoch, prípadne aj v zimných kŕmnych dávkach, aby jalovice nadobudli schopnosť využiť živiny aj z menej hodnotných krmív.
Jadrové krmivo je jaloviciam opäť potrebné začať podávať od 7. mesiaca gravidity v dávke 1,5 kg , v 8. mesiaci v dávke 2,0 kg a v 9. mesiaci 2,0 až 2,5 kg na kus a deň, kedy je rast plodu najintenzívnejší a vytvárajú sa rezervy pre nastávajúcu laktáciu. V tomto období by sa mali jalovice kŕmiť ako kravy stojace na sucho.
Doc. Ing. Mária Chrenková, Ph.D., Ing. Ľubica Chrastinová, Ph.D., Ing. Zuzana Mlyneková, Ph.D., Ing. Zuzana Formelová, Ph.D., Ing. Matúš Rajský, Ph.D., NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Odbor výživy
Podrobněji v časopisu Krmivářství 4/2021*
