U teliat mliečneho dobytka je odstav od mliečnych nápojov robený najčastejšie v 2 mesiacoch veku. Obvykle nejde len o zmenu krmiva, ale aj o zmenu ustajnenia a začlenenie do skupiny s neznámymi jedincami. Tieto zmeny pre teľatá predstavujú stres, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen ich pohodu, ale aj produkciu.
S odstavom teliat od mliečnych nápojov sú zvyčajne spojené viaceré stresory (napr. zmena ustajnenia). Pre teľatá je preto obdobie odstavu veľmi stresujúce. Stres spätý s odstavom má negatívne vplyvy na ich pohodu a produkciu. Odstav by preto mal byť urobený postupným znížením množstiev mliečnych nápojov. Do úvahy by pri tom mala byť braná aj aktuálna spotreba pevného krmiva. Negatívne vplyvy stresu z odstavu je u teliat možné zmierniť tiež znížením počtu stresorov (napr. ponechaním v pôvodnom ustajnení nejaký čas po odstave) či párovým ustajnením počas obdobia mliečnej výživy. V Európe sú teľatá odstavované vo veku 42–84 dní s mediánom 63 dní. V 1 skupine môže byť po odstave ustajnených 2– 30 teliat, ale najčastejšie ide o skupiny o veľkosti 10–20 jedincov. Rozhodujúcim faktorom pri tvorbe skupín je podľa európskych chovateľov dostupnosť ustajňovacích kapacít. S odstavom od mlieka je zvyčajne spojená aj zmena ustajnenia. Niektorí európski chovatelia ale zvyknú teľatá ponechať v pôvodnom ustajnení 7 – 10 dní po odstave. Dĺžka doby mliečnej výživy teliat v Česku je 46−92 dní s mediánom 65 dní. Odstav od mlieka českí chovatelia uskutočňujú najčastejšie na základe veku teliat (62 %). Ďalším kritériom je množstvo skonzumovaného štartéru (20%). Na niektorých farmách dochádza k presunom aj z dôvodu nedostatku ustajňovacích kapacít (18) a to hlavne v obdobiach s vyšším počtom telení. Teľatá sú v českých chovoch častejšie odstavené postupne (67) než náhle (33). Okrem postupného odstavu a ustajnenia teliat v pároch je možné zmierniť stres z odstavu od mlieka aj viacerými inými spôsobmi. Odporúča sa ponechať teľatá po odstave aspoň týždeň v pôvodnom ustajnení, čím sa zníži množstvo stresorov, ktorým sú teľatá po odstave. Nie je vhodné vytvárať príliš veľké skupiny odstavených teliat, ktoré sa navzájom nepoznajú. Treba si totiž uvedomiť, že aj neznáme jedince predstavujú pre teľatá v novom prostredí stres, ktorý sa prejavuje napríklad zvýšenou vokalizáciou. Chovatelia by mali zvážiť predlženie mliečnej výživy u teliat, ktoré neboli v dobrom zdravotnom stave počas prvých 4 týždňov veku.*
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D., absolventka študijného programu Obecná zootechnika ČZU v Praze
Podrobněji v článku v časopisu Náš chov 11/2020.
