Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem chovu dojníc. Z ekonomického hľadiska pre prvovýrobcu mlieka je predovšetkým množstvo vyprodukovaného mlieka najdôležitejším ekonomickým faktorom.
Kvalita mlieka a hygienická bezpečnosť sa považujú za dôležitý ekonomický faktor iba vtedy, ak chovateľ stráca príjem od mliekarne za znížené kvalitatívne parametre a narušenú hygienickú bezpečnosť.
Jalovičky vždy budú predstavovať budúcnosť fariem vysokoprodukčných dojníc, a preto dobrý systém ich odchovu počas raného obdobia života vytvára veľmi dôležitý základ pre ich budúcu produkciu mlieka a zdravie. Výsledky výskumu realizovaného aj na iných druhoch hospodárskych zvierat alebo dokonca aj na mäsovom dobytku jednoznačne dokázali, že budúce metabolické, produkčné a reprodukčné funkcie zvierat v dospelosti sú odrazom nielen genetických daností, ale tiež ako dôsledok metabolického stavu matiek počas ich prenatálneho vývoja ako aj úrovne výživy a manažmentu v prvých dňoch až týždňoch života narodených mláďat.
Ďalším veľmi dôležitým obdobím v prenatálnom období vývinu teľaťa je vplyv teploty prostredia na gravidné jalovice alebo kravy, najmä v poslednom trimestri gravidity. Teľatá narodené dojniciam, ktoré boli ochladzované v tomto období gravidity, mali väčšiu telesnú hmotnosť pri narodení, ako teľatá narodené tepelne stresovaným kravám. Zmienené rozdiely v hmotnosti medzi teľatami od ochladzovaných a tepelne zaťažených zvierat sa pozorovali aj pri ich odstave. Rozdiely v telesnej hmotnosti medzi teľatami, ktoré sa narodili ochladzovaným alebo tepelne zaťaženým kravám, pravdepodobne súvisia, resp. odrážajú vývoj tráviacej sústavy, placenty a iných regulačných mechanizmov organizmu.
Veľmi dôležitú úlohu pri celkovej ekonomike produkcie mlieka zohrávajú náklady na odchov jalovičiek a chov gravidných zvierat v súvislosti s budúcou produkciou mlieka a zdravím vemena. V priebehu odchovu jalovičiek a počas obdobia zasušenia gravidných zvierat mnoho faktorov chovateľského prostredia (teplota, vetranie, výživa a pod.) a fyziologického stavu (štádium a poradie laktácie, intenzita rastu jalovičiek, dĺžka obdobia zasušenia, vek pri prvom zareznutí alebo otelení, a pod.) vplývajú na budúci produkciu mlieka a zdravie vemena, čo priamo vplýva na budúcu aj aktuálnu efektivitu výroby mlieka a návratnosť vynaložených, resp. investovaných do tzv. neprodukčných období. V podmienkach praxe je preto potrebné sa intenzívnejšie a dôslednejšie zaoberať uvedených faktormi pri tvorbe celkovej ekonomiky výroby mlieka.*
Prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc., Ing. Lucia Mačuhová, PhD., Ing. Maroš Čobirka, Ing. Petr Sláma, Ph.D., NPPC-Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; Mendelová univerzita v Brne
Podrobněji v časopisu Náš chov 2/2020.
