Cieľom práce bolo porovnať základné produkčné, reprodukčné a ekonomické parametre chovu dojníc v Slovenskej a Českej republike v rokoch 2012–2014. Celkový počet pozorovaní za Slovensko bol 84 a za Českú republiku 212. Východiskom ekonomického vyhodnotenia bola odpočítavacia kalkulačná metóda.
Ing. Monika Michaličkováa kol., NPPC–VÚŽV Nitra, ČZU Praha
Dojné stáda v SR dosahovali vyšší vek pri prvom otelení (+13 %) a mierne dlhšie medziobdobie (+4 %). Prioritnú časť kalkulačného vzorca chovu dojníc v oboch krajinách tvorili náklady na krmivá, ktoré predstavovali 39 % (SR), resp. 44 % (ČR) z celkových nákladov. Kým pomer nákladov na krmivá bol na Slovensku v prospech krmív vlastných (3/4 z celkových nákladov na krmivá), pri dojných stádach ČR bol podiel vlastných a nakúpených krmív takmer 1:1. Po zohľadnení úrovne základných produkčných a ekonomických ukazovateľov, bola v hodnotenom období v SR dosiahnutá strata na dojnicu a rok vo výške 520 €. Naproti tomu v dojných stádach ČR bol, napriek nižšej realizačnej cene za kg mlieka (–5 %), dosiahnutý mierny zisk na úrovni 49 € na dojnicu a rok. Uvedený stav bol spôsobený najmä objektívne nižšou mliekovou úžitkovosťou dojníc v SR (–19 %) podmienenou rozdielnou plemennou skladbou dojných stád, ktorá znižovala celkové tržby z predaja mlieka (–15 %). Druhým aspektom bol vyšší podiel fixných nákladov na chovanú dojnicu a tým aj priemerných nákladov na dojnicu a rok (+7 %). Z hľadiska zvýšenia rentability produkcie mlieka v SR by bolo účelné minimalizovať podiel fixných nákladov na jednotku produkcie (napr. cez vyššiu úžitkovosť) a optimalizovať vynakladanie variabilných vstupov.
Z vyhodnotenia produkčných a ekonomických dát vyplýva, že úroveň mliekovej úžitkovosti a veku pri prvom otelení dojníc je determinovaná plemennou skladbou hodnotených chovov, keď v prípade SR je zastúpené aj pinzgauské plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Chovatelia dojných stád na Slovensku by sa mali zamerať na optimalizovanie dĺžky medziobdobia, ktoré determinuje celkovú produkciu na dojnicu, efektívnosť využitia nákladov a teda aj ekonomiku výroby. Mierne vyššia produktivita práce v dojných stádach SR bola tlmená nižšou početnosťou dojníc v stáde, a tým vyšším podielom fixných nákladov na chovanú dojnicu a jednotku produkcie. Ďalším prostriedkom k zvýšeniu rentability produkcie dojných stád by mohlo byť zvýšenie racionálnosti vynakladania variabilných vstupov (napr. podielu kŕmnych zmesí na zvýšenie mliekovej úžitkovosti).
Podrobněji v časopisu Náš chov 3/2016.
