Tepelný alebo hypertermický stres je definovaný ako stav fyziologickej záťaže, v ktorej už zvieratá nie sú schopné dlhšie pasívne regulovať teplotnú homeostázu organizmu. Elektrónmikroskopická analýza folikulových a intersticiálnych buniek vaječníkov, Sertoliho a Leydigových buniek semenníkov králikov odhalila zmeny štruktúry jadierka a zvýšené množstvo tukových kvapiek, tmavých granúl a vakuol, čo nepriamo poukazuje na porušenú syntézu steroidov u králikov po tepelnom strese. Preimplantačný vývoj embryí králikov bol výrazne narušený pri expozičnej teplote 42,5 ˚C nie však pri 41˚C, čo poukazuje na prah termotolerancie týchto embryí krátkemu vystaveniu zvýšenej teplote.
Zhoršenie vývoja po hypertermii pri 42,5 ˚C pravdepodobne súvisí so stratou schopnosti embryí produkovať pri tejto teplote ochranný proteín HSP (heat-shock protein) 70. Brojlerové králiky plemena novozélandske biele boli chované od odstavu (35 dní veku) do veku 77 dní (dosiahnutie porážkovej hmotnosti králikov) pri teplote 36 °C. Experimentálne podmienky s definovanou vysokou teplotou (36 °C) boli simulované v uzavretom chovnom priestore, s nainštalovaným termoregulátorom a tepelným senzorom. Na základe nami získaných výsledkov ultraštruktúry folikulových a intersticiálnych buniek, Sertoliho a Leydigových buniek sme zistili takmer vo všetkých bunkách zvýšené množstvo tukových kvapiek, tmavých granúl a vakuol. Tento nález v cytoplazme buniek vaječníkov a semenníkov nepriamo potvrdzuje porušenú syntézu steroidov u králikov po tepelnom strese. Embryá králikov tolerovali krátkodobé vystavenie teplote 41 ˚C, nie však 42,5 ˚C.*
Prof. MVDr. Juraj Pivko, DrSc., RNDr. Alexander Makarevič, DrSc., Ing. Lucia Olexíková, Ph.D., doc. Ing. Jiří Bezdíček, Ph.D., Výskumný ústav živočíšnej výroby, Lužianky-Nitra, Univerzita Palackého v Olomouci
Podrobněji v časopisu Náš chov 6/2019.
