Podľa FAO a WHO je kŕmna doplnková látka definovaná nasledovne; „Kŕmna doplnková látka: Akákoľvek zámerne pridaná zložka, ktorá sa bežne sama osebe nekonzumuje ako krmivo, bez ohľadu na to, či má alebo nemá nutričnú hodnotu, ktorá ovplyvňuje vlastnosti krmiva alebo živočíšnych produktov. Mikroorganizmy, enzýmy, regulátory kyslosti, stopové prvky, vitamíny, fytogénne látky, funkčné zložky a iné produkty patria do rozsahu pôsobnosti tejto definície v závislosti od účelu použitia a spôsobu podávania.
Veľmi podobnú definíciu uvádza EFSA2 - Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, „Kŕmne doplnkové látky sú produkty používané vo výžive zvierat na dosiahnutie účinku na samotné krmivo, na zvieratá, na potravinové produkty získané od zvierat, ktoré konzumujú doplnkovú látku pridanú do krmiva, resp. prostredia. Napríklad kŕmne prísady sa používajú na zvýraznenie chuti krmiva, na uspokojenie potreby určitých živín alebo na zvýšenie úžitkovosti zvierat v dobrom zdravotnom stave. Používajú sa v krmivách pre zvieratá určené na výrobu potravín a v krmivách pre spoločenské zvieratá.“
Kŕmne doplnkové látky sú zaradené do rôznych kategórií podľa rôznych parametrov na základe nariadení Európskej komisie, založené na holistickom prístupe a na základe ich pôvodu a funkcie.
Podľa nariadenia Európskej únie sú kŕmne doplnkové látky kategorizované ako
Ako už bolo uvedené, kŕmne aditíva optimalizujú nutričnú hodnotu, farbu, vôňu alebo textúru krmiva. To môže ovplyvniť samotné krmivo (napr. predĺžiť trvanlivosť, zabrániť tvorbe plesní), alebo priamo podporiť zviera (napr. poskytnúť vitamíny a minerály, podporiť črevnú mikroflóru, posilniť imunitný systém a prispieť k celkovej pohode), čo má zase pozitívny vplyv na úžitkovosť zvierat.
Ako môže kŕmenie hospodárskych zvierat s nízkymi hladinami bielkovín v kombinácii so správnymi aminokyselinami znížiť náklady aj emisie bez ohrozenia zdravia a výkonnosti zvierat ?
Ako súčasť vyváženej diéty potrebujú zvieratá bielkoviny - pozostávajúce z aminokyselín - pre zdravý vývoj. Niektoré aminokyseliny, známe ako esenciálne aminokyseliny, si však zviera nedokáže syntetizovať a musí ich prijímať v krmive. Mnohé rastlinné krmivá, ako je pšenica, kukurica, sója a hrach, neobsahujú všetky alebo dostatok esenciálnych aminokyselín, hlavne limitujúcich - lyzínu a metionínu. Nedostatok lyzínu v krmive má negatívny vplyv, bielkoviny v krmive nie je možné plne využiť (bielkoviny sa rozkladajú a vylučujú). Rast zvierat je pomalý a objavia sa tiež príznaky ako stukovatenie pečene a rýchlosť kalcifikácie kostí. Metionín je jediná aminokyselina obsahujúca síru spomedzi esenciálnych aminokyselín, ktorá sa podieľa na prenose metylových skupín, syntéze adrenalínu, cholínu a inozitolu a metabolizme fosfolipidov v pečeni. Metionín je zapojený do syntézy cysteínu, ktorý má funkciu v ochrane pečene a detoxikácii. Preto môže podporovať rast a predchádzať vzniku chorôb, ako je stukovatenie pečene. Použitie prídavku MetAmino prináša výhody s výrazným zlepšením úžitkovosti u hydiny (brojlery a nosnice), ošípaných, rýb a znížením výrobných nákladov vďaka optimalizovanej konverzii krmiva. Kŕmna prísada môže kompenzovať nedostatky metionínu a pomôcť pri riešení problémov udržateľnosti znížením vylučovania dusíka - čo je dôležité vzhľadom na potrebu poľnohospodárstva znížiť svoju uhlíkovú stopu. V závislosti od situácie na trhu s krmivami a koncepcie kŕmenia, môže stratégia s nízkym obsahom bielkovín tiež znížiť náklady na krmivo, a tým zvýšiť ziskovosť potravín živočíšneho pôvodu.
Z aminokyselín sa priemyselne prostredníctvom modifikovaných či mutantných mikroorganizmov pestovaných na cukrovom substráte či hydrolyzátoch škrobu produkujú L-lyzín, L-treonín, L-tryptofán a L-valín. Väčšinou sa pripravujú pomocou Cornybacterium glutamicum alebo Brevibacterium. DL-metionín sa dá pripraviť pomocou chemickej syntézy, pri ktorej vznikne racemická zmes D- a L-izomérov, zvieratá oba tieto izoméry vedia dobre využiť. Uvádza sa, že keď je niektorých aminokyselín nedostatok, je možné ich nahradiť doplnkom iných aminokyselín, napríklad cysteín sa dá vymeniť za metionín. V dnešnej dobe sa čoraz viac sústreďuje pozornosť na problematiku životného prostredia tým, že použijeme aminokyseliny v kŕmnych zmesiach. Môžeme veľmi priaznivo ovplyvňovať vylučovanie dusíka pri zachovaní výživových nárokov zvierat. Toto zníženie môže byť až o 40 %. Kŕmne zmesi, ktoré sú takto výživovo vyrovnané, znižujú metabolickú záťaž výkrmových zvierat. U mláďat má toto zníženie dusíkatých látok pozitívny vplyv na zníženie výskytu hnačiek.
Pri aplikácii aminokyselinových aditív v praxi je potrebné najskôr prepočítať ich obsah a účinnosť. Napríklad väčšina kŕmnych doplnkových látok lyzínu je L-lyzín hydrochlorid s obsahom viac ako 98,5 %. V skutočnosti je obsah L-lyzínu asi 78 % a účinnosť možno vypočítať ako 100 %. Kŕmne aditíva pre metionín zahŕňajú DL - metionín, hydroxylové analógy metionínu a vápenatú soľ N - hydroxymetylmetionínu. Účinný obsah DL-metionínu je viac ako 98 % a jeho účinnosť sa vypočítava ako 100 %. Účinnosť hydroxylových analógov metionínu sa vypočíta ako 80 % čistého produktu rovnajúceho sa DL - metionínu.
Je potrebné presne poznať obsah esenciálnych aminokyselín v rôznych kŕmnych surovinách v kŕmnej zmesi. Prísne kontrolovať množstvo pridávania aminokyselín (akýkoľvek nadbytok alebo nedostatok aminokyseliny bude mať nepriaznivé účinky). Pri pridávaní by sa mala najprv splniť požiadavka prvej limitujúcej aminokyseliny, potom druhej limitujúcej aminokyseliny, inak to neprinesie dobré výsledky. Ak sa ako aditíva používajú lyzín a metionín, môžu sa vopred zmiešať s nosičmi, aby boli v kŕmnej zmesi rovnomerne zmiešané. Pomer aminokyseliny k nosiču je 1:4. Aminokyseliny by sa mali počas používania správne uchovávať a mali by byť chránené pred svetlom, vlhkosťou, vysokou teplotou a škodcami, aby sa zabránilo znehodnoteniu aminokyselín počas skladovania. Najlepšie je spotrebovať nezapečatenú aminokyselinu naraz a ak sa nespotrebuje, mala by byť pevne zabalená alebo zapečatená.
Doc. Ing. Mária Chrenková, CSc.,Ing. Zuzana Formelová, PhD., Ing. Ľubica Chrastinová, CSc., Ing. Zuzana Mlyneková, PhD., Ing. Matúš Rajský, PhD.,NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Odbor výživy a malých hospodárskych zvierat.
Podrobněji v časopisu Krmivářství 1/2024.
