Energia a jej využitie najmä u prežúvavcov je problematika, ktorá má veľmi veľa nuansov. Pestovatelia kukurice musia hľadať a využiť maximum z rezerv, ktoré sú k dispozícii, a premeniť ich v čo najvyššej miere vo svoj prospech v praxi. Prvým a najdôležitejším východiskom pre využitie rezerv je ich spoznanie! Toto platí zvlášť v tejto dobe, kedy ceny mlieka sú relatívne dlho na nízkej úrovni.
Ide nielen o využitie genetického potenciálu hybridov kukurice v konkrétnych podmienkach prostredia, ale aj o zvládnutie výroby samotnej siláže, zabezpečenie odpovedajúceho manažmentu kŕmenia, tzn. dotiahnuť kvalitne a úspešne celý proces až po kravský bachor v takej kvalite, ktorá sa prejaví v efektívnej úžitkovosti t. j. v produkcii mlieka. Kvalita kukuričnej siláže začína genetickým potenciálom osiva, prechádza ďalšími fázami a nekončí ešte ani na odberovej ploche steny siláže, ale musí dosiahnúť stabilitou až na kŕmnom stole počas kŕmenia.
Kvalitu z hľadiska živinového zloženia „zhodnotia“ na prvom mieste bachorové mikroorganizmy a následne aj krava. Jedným z kľúčových parametrov pre hodnotenie živinovej kvality kukuričnej siláže je neutrálne detergentná vláknina (NDV), t. j. bunkové steny (celulóza, hemicelulóza a lignín), teda to, čo má najväčšiu objemovosť a najnižšiu špecifickú hmotnosť. Každá zložka vlákninového komplexu má inú stráviteľnosť, využiteľnosť. Vzhľadom k rôznemu charakteru týchto zložiek je potrebné poznať ich správne pomery a limity, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie správnej, zdravej a efektívnej výživy prežúvavcov.
Krava môže v priemere prijať 1,2 percenta svojej živej hmotnosti vo forme NDV, tzn. že u 600 kg kravy je to 7,2 kg NDV. Preto jeden z prvých ukazovateľov, ktorý (zvyčajne po obsahu sušiny) si vyžaduje veľkú mieru našej pozornosti na rozbore kukuričnej siláže, by mal byť tento parameter. Neutrálne detergentná vláknina predstavuje zásadný limit pre príjem sušiny. Čím je koncentrácia NDV v krmive vyššia, tým menej sušiny môže krava prijať a toto v spojitosti s obsahom ostatných živín vytvára živinovú základňu nielen pre záchovnú potrebu živín, ale aj pre produkciu mlieka (produkčný mliekový potenciál).*
Více si přečtete v únorovém Farmáři.
