Menu
e-shop
Väčšina domácich zvierat je odstavená skôr než je pre ne prirodzené. Táto skutočnosť obzvlášť platí pre hospodárske zvieratá. V chovoch sa odstav prasiatok vykonáva náhle približne v 4 týždňoch veku. Odstavčatá si okrem absencie materského mlieka musia zvyknúť aj na nižšiu teplotu prostredia, nové ustajnenie a zmenu sociálnej skupiny.
Takýmito príkladmi sú znížená tvorba mlieka u prasnice alebo jej zhoršený zdravotný stav. Skorší odstav než 28 dní je pre prasiatka ešte náročnejší. Toto potvrdili štúdie na prasiatkach odstavených skôr - napríklad vo veku 21 dní čo prax bežná v USA.
Aj odstav vo veku 28 dní má však na welfare prasiat množstvo negatívnych vplyvov. Prasiatka pociťujú hlad, pretože nekonzumujú adekvátne množstvá pevného . Po odstave preto hlasno vokalizujú, majú zvýšené hladiny stresových hormónov (napr. kortizolu), častejšie sa zhlukujú a ležia. Tiež prejavujú abnormálne a nežiadúce správania ako je satie či žuvanie častí tiel iných jedincov v oblastí brucha, uší či
K stresu do veľkej miery prispieva zmiešanie zvierat z viacerých vrhov. Prasatá si v novej skupine musia znovu vytvoriť sociálnu hierarchiu čo sa uskutočňuje prostredníctvom bojov. Vzájomné boje medzi prasatami vedú k pohryzeniam hlavne na tvári a prednej časti teľa. Samce a prasatá s vyššou hmotnosťou začínajú viac bojov.
Jednou zo stratégii ako u prasiatok zmierniť stres z odstavu je poskytnutie vhodného enrichmentu. Enrichment je obohatenie prostredia vhodnými predmetmi (napr. hračkami pre zvieratá), zväčšením priestoru či úpravou sociálnej skupiny. Ak je odstavčatám poskytnutý vhodný enrichment, môže dôjsť k zníženiu stresu z odstavu a tak aj k lepšiemu zdraviu a produkcii.
Ideálne by bolo, ak by prasiatka boli odstavené postupne tak ako sa to čoraz častejšie robí u teliat či jahniat. Na túto problematiku bolo aj u prasiat urobených vcelku dosť vedeckých štúdií. Treba počítať s poklesom hmotnosti prasiatok pred odstavom kvôli zníženej doby kedy sa môžu dojčiť (Smith et al. 1961). Ďalšou nevýhodou je variabilné materské správanie prasnice, pretože niektoré trávia takmer všetok čas s prasiatkami zatiaľ čo iné sú väčšinu času preč. Správanie prasníc voči prasiatkam sa líši aj naprieč jednotlivými laktáciami.
Ak si to chovateľ môže dovoliť, prasiatkam určite prospeje odstavenie o niečo neskôr hlavne pokiaľ ide o slabší vrh. Aby došlo k podstatnému zmierneniu stresu z odstavu a tak aj k zvýšeniu spotreby pevného krmiva a zníženiu tráviacich problémov, odporúča sa odstav posunúť aspoň na 5. týždeň. Odstavčatám určite pomôže aj vytvorenie čo najmenších skupín alebo poskytnutie zábran za ktoré sa zvieratá môžu schovať.. Netreba zabúdať ani na zásady správnej manipulácie so zvieratami pri transporte či iných procedúrach. Samozrejmosťou by malo byť poskytnutie kvalitnej pitnej vody, riadny monitoring zvierat a dobrá hygiena ustajnenia. Existujú aj viaceré výživové a veterinárne stratégie (napr. podanie probiotík), ktoré môžu zlepšiť welfare a produkciu odstavčiat. Kvôli obmedzenej dĺžke tohto článku však tieto stratégie bližšie nerozoberám.
Je potrebné si uvedomiť, že väčšina mláďat domácich zvierat pociťuje po odstave silný stres. Tento stres má radu negatívnych vplyvov na ich welfare nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska. To sa môže odraziť aj na ich celkovej produkcii a zdravíSocializácia vrhov už pred odstavom do určitej miery zmierni stres z odstavu, ale prináša so sebou isté nevýhody ako je zvýšenie zranení spôsobených vzájomnými bojmi pred odstavom.
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D., Výskumná pracovníčka so zameraním na welfare domácich zvierat, National Chung Hsing University +foto
Podrobněji v NCH 2/2026.*
