Výroba žitných senáži – alternatíva v klimatickej zmene

V posledných rokoch sme konfrontovaní s prudkými zmenami klímy, rýchlym prechodom počasia zo zimy do leta, s dlhými  obdobiami tepla a sucha, striedané dlhými obdobiami so zrážkami. Následkom toho vznikajú hlavne v podnikoch v teplejších regiónoch problémy s poklesom úrod zelenej hmoty na prvých, ale aj ďalších kosbách lucerien a tráv, čo sa prejavuje na znížených množstvách vyrobených senáži.

Reakciou na to je najčastejšie zvýšená výroba kukuričných siláži, ako jedna z mála okamžitých možnosti. Táto možnosť, je ale iba obmedzeným riešením. Z dlhodobého pohľadu sa vedľa výsevu alternatívnych plodín ponúka na daný stav reagovať  aj výrobou senáži z ozimín zvlášť pri súčasnej nízkej cene obilného zrna.

Voľba takého riešenia umožňuje pri relatívne málo narušenom osevnom postupe doplniť stav zásob senáži hneď na začiatku nasledujúceho roka. Jej výhodou je pri nízkych vstupoch, dosiahnutie pomerne vysokých hektárových úrod silážovanej hmoty. Nezanedbateľným faktorom je  možnosť výberom rôzneho času zberu zaistiť určitú plasticitu   v živinovom zložení takto vyrobeného krmiva. Ďalším podstatným momentom je možnosť počas jedného roka získať dve úrody krmovín z jednej plochy.

Agrotechnické požiadavky

Pre úspešné pestovanie žita je príprava pôdy veľmi dôležitá a to nielen z agronomického hľadiska, ale aj z hľadiska následnej výroby senáži. Zber zeleného žita totiž prebieha na začiatku zberového obdobia, v čase keď je riziko kontaminácie pokoseného žita  vlhkou zeminou veľmi vysoké a môže byť prekážkou pre dobrú fermentácie.

Zber a silážovanie

Podstatnou prednosťou žita oproti iným oziminám je hlavne veľmi včasný termín zberu, umožňujúci výsev  následnej plodiny. Väčšinou sa jedná o silážnu kukuricu s nižším FAO číslom, tak aby mala dobrý výhľad na dozretie druhej úrody. Prvý čas zberu žita je odporúčaný do obdobia pred dosiahnutím fenofáze „začiatok klasenia“ a pohybuje sa podľa priebehu teplôt a rozloženia zrážok medzi koncom apríla a začiatkom mája. Dosahovaná úroda je vzhľadom ku krátkosti vegetačného obdobia veľmi závislá od priebehu klimatických faktorov v jarných mesiacoch.  Priemer úrod sa pohybuje v rozpätí od 2,5 do až 10,0 t sušiny z hektára. Hybridné porasty dosahujú vyššie úrody oproti klasickému žitu o cca 1,0 t sušiny z hektára, ale v intenzívnejších podmienkach pestovania to môže byť aj viac.

Ing. Milan Gallo, PhD., 

Adsilko, spol. s. r. o.,  Mengusovce

Celý článek autora vychází v Krmivářství 3/2025. *