Pre teľatá mliečneho dobytka je počas prvých týždňov veku prirodzeným primárnym zdrojom výživy materské mlieko. Mlieko z matkinho vemena začnú teľatá sať do troch hodín po pôrode. Vo veku 3−4 dni sajú mlieko priemerne 7krát denne pričom jedno dojčenie trvá 8−10 minút. Počet dojčení sa s vekom teliat znižuje. K dojčeniu dochádza častejšie cez deň než v noci a najčastejšie sa vyskytuje v skorých ranných hodinách a neskoro popoludní.
V konvenčných chovoch sú teľatá mliečnymi nápojmi najčastejšie napájané 2-krát denne, a to objemom, ktorý činí 10– 5 % z ich aktuálnej telesnej hmotnosti. V niektorých chovoch je však ešte stále uplatňovaný systém reštriktívnej výživy, kedy sú teľatá v priebehu celého odchovu kŕmené mliečnym nápojom o konštantnom objeme 4−6 l/deň. a to v priebehu celého obdobia mliečnej výživy. Čo sa týka odstavu teliat, tak európski chovatelia ho buď spájajú s presunom do nového ustajnenia alebo teľatá po odstave ponechajú v pôvodnom ustajnení 7–10 dní. Českí chovatelia odstav väčšinou spájajú s presunom do skupiny. Odstav je najčastejšie robený na základe veku teliat (asi 62 % fariem), ale niektorí chovatelia sa riadia aj kritériom množstva skonzumovaného štartéru (20 % fariem).
Čo sa týka dennej frekvencie kŕmení, povzbudzujeme chovateľov, aby teľatá mliečnym nápojom kŕmili aspoň 3-krát denne. Pravidelnejší prísun energie je dôležitý predovšetkým v zime, kedy sú požiadavky na energiu vyššie. Okrem toho častejšie napájanie priaznivo pôsobí na trávenie. V prípade, že nie je možné zvýšiť frekvenciu kŕmenia, by mali byť dodržiavané 12 a 12, príp. 11 a 13 hodinové intervaly medzi rannými a večernými kŕmeniami.
Teľatá by mali mať umožnené mliečny nápoj sať, aby bol uspokojený ich prirodzený sací reflex.Satie mliečneho nápoja totiž znižuje pravdepodobnosť jeho vtoku do bachora (namiesto slezu), a tak vzniku nadúvania a hnačiek, ku ktorým môže dochádzať pri pití z otvorených kýblikov (voľnej hladiny). Hlava teľaťa pri pití mlieka z otvorených kýblikov totiž nie je vo fyziologickej polohe – zdvihnutá, ale sklonená dolu. Výhodou satia je aj dostatočné preslinenie mliečneho nápoja, čo napomáha lepšiemu tráveniu.
Pre výživu teliat je najvhodnejšie a najprirodzenejšie kŕmenie plnotučným materským mliekom. Metóda kŕmenia okysleným mliekom je vhodná hlavne pre chovy so slabšími zoohygienickými podmienkami, pretože je vhodnou prevenciou hnačkových ochorení. V českých chovoch sa stále častejšie netržné mlieko upravuje pasterizáciou. Pri mliečnych kŕmnych zmesiach treba dbať na správny postup ich prípravy, a to presne podľa návodu výrobcu. Jednou zo zásadných chýb chovateľov je úplné vynechávanie kŕmenia mliekom u teliat s výskytom hnačiek (rehydratačné nápoje majú malý obsah energie a neobsahujú základné živiny pre regeneráciu organizmu a rast teliat). Chovatelia by aspoň raz denne mali skontrolovať reálnu spotrebu mliečneho nápoja u každého teľaťa. Odstav českí chovatelia spájajú s presunom do skupiny, čo v praxi znamená, že teľatá sa musia súčasne vyrovnať minimálne s dvomi zmenami –zmenou výživy i ustajnenia. Pre teľatá tieto zmeny predstavujú stres, ktorý môže negatívne ovplyvniť výskyt abnormálnych správaní, zdravotný stav, a tak aj ekonomiku chovu.
Mgr. Katarína Bučková, Ph.D., absolventka Fyziológie živočíchov a etológie UK v Bratislave a Obecné zootechniky ČZU v Praze, Ing. Radka Šárová, Ph.D., Oddělení etologie, VÚŽV, v. v. i.
Podrobněji v časopisu Krmivářství 4/2020
