Prírodné faktory aj ľudské zásahy nútia domestikované zvieratá žiť v podmienkach, ktoré nemusia byť vždy ideálne pre produkciu alebo dokonca pre ich zdravie. Keďže hospodárske zvieratá existujú, rastú a reprodukujú sa v rámci daného súboru fyzikálnych a klimatických faktorov, tento vzťah medzi zvieratami a prostredím naznačuje niekoľko možných stratégií na zvýšenie produkcie. Dobré životné podmienky zvierat sú ďalším znakom ekologickej živočíšnej výroby, no napriek tomu viaceré štúdie poukázali na vážne zdravotné problémy. Z hodnotení zdravotného stavu hospodárskych zvierat vyplýva, že značný počet hospodárskych zvierat nedokáže zvládnuť požiadavky na zvýšenie úžitkovosti. Môže to byť spôsobené fyziologickými limitmi alebo nevhodnými podmienkami chovu a manažmentu.
Využitie trvalých trávnych porostov
Z hľadiska optimalizácie využívania trvalých trávnych porastov (TTP) prežúvavcami sme urobili modelový prepočet v hektároch na 1 štrukturálnu kravu, ovcu a kozu (zahŕňa ostatné prepočítané kategórie stáda). Priemerná úroda TTP je 1,49 tony sušiny/ha. Potreba sušiny TTP na kravu a teľa je 5,23 tony. Potreba sušiny z TTP na mäsovú jalovicu je 3,1 tony. Potreba sušiny z TTP na výkrm býkov je 2,4 tony. Potreba TTP na 1 štrukturálnu kravu s výkrmom býkov po odstave je 7,2 ha. Potreba sušiny z TTP pre štrukturálnu ovcu je 1,1 tony. Potreba TTP pre štrukturálnu ovcu je 0,74 ha. Potreba TTP pre štrukturálnu kozu je 0,74 ha. Výpočet potreby TTP pre dojné stáda vychádza z predpokladu, že v systéme s trhovou produkciou mlieka sa pastevným spôsobom chová asi 12 % dojníc a asi 25 % jalovíc. Tieto kategórie podľa odhadu využívajú pastvou a skrmovaním sena a trávnej siláže z cca 110 tis. ha TTP.
Chov mäsového dobytka
Chov mäsového dobytka síce nemá na Slovensku dlhú tradíciu, napriek tomu treba poukázať na nárast početných stavov v systéme dojčiacich kráv, ktoré sa chovajú čiastočne v čistokrvnej forme a vo väčšej miere vo forme krížencov s rôznym podielom jedenástich mäsových plemien dobytka. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa chovalo k 31.7.2022 plemeno aberdeen angus v počte 9 493 ks, belgické modré (2 480 ks), blonde d´Aquitaine (2 457 ks), charolaise ( 52 771 ks), galloway (1 448 ks), hereford (1 454 ks), highland (1 774 ks), limousine (57 709 ks), maďarský stepný dobytok (1 093 ks), piemontese (532 ks), simentál bezrohý – výkrmový (1 672 ks) a dve domáce kombinované plemená – slovenské strakaté (136 546 ks) a slovenské pinzgauské (7 472 ks). Jediným produktom tohto systému je spravidla jedno odstavené teľa od jednej kravy za rok s minimalizáciou vstupov do vlastnej výroby. Ďalšia skutočnosť, ktorá prináša zmeny v rozšírení jednotlivých plemien v rôznych oblastiach, je spojená so snahou vyspelých zahraničných chovateľov o preniknutie so svojimi plemenami na územie východoeurópskych krajín, teda aj na Slovensko.
Ekologické poľnohospodárstvo
Krmoviny obsahujúce kondenzované taníny alebo polyfenoloxidázové enzýmy majú zníženú degradáciu bachorových bielkovín; prežúvavce zachytávajú tieto bielkoviny efektívnejšie pre mäso a mlieko. Hoci tieto krmoviny majú vo všeobecnosti nižšie výnosy a perzistenciu, genetická modifikácia by umožnila vloženie týchto vlastností do viac pestovaných krmovín. Welfare zvierat je ďalším znakom ekologickej živočíšnej výroby a zákazu preventívneho používania antibiotík a antihelmintík. Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje sebestačný, vyvážený a udržateľný agro ekosystém. Systém je založený na cyklickom využívaní miestnych a obnoviteľných zdrojov v maximálnej možnej miere v lokálnej a globálnej perspektíve. Hospodárske zvieratá zohrávajú dôležitú úlohu pri recyklácii živín na farme a významne prispievajú k cieľu prevádzky, pokiaľ je možné v uzavretom systéme. Zásada uzavretého cyklu sa nemusí nevyhnutne uplatňovať na jednotlivých farmách, ale môže sa uplatňovať na regionálnej úrovni. Takzvané tradičné alebo staré ekologické poľnohospodárstvo sa v tomto smere javí ako atraktívne, ale, žiaľ, nemôže poskytnúť dostatočný výkon pre predpokladanú, ba ani súčasnú svetovú populáciu.
Doc. Ing. Mária Chrenková, Ph.D., Ing. Ľubica Chrastinová, Ph.D., Ing. Zuzana Formelová,Ph.D., Ing. Zuzana Mlyneková, Ph.D., Ing. Matúš Rajský, Ph.D., NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Odbor výživy
Podrobněji v časopisu Náš chov 9/2022.*
