Novšie poznatky na potrebu vybraných mikroprvkov vo výžive zvierat

V Európskej Únii hlavným nariadením, ktorým sa menia a dopĺňajú podmienky pre povoľovanie viacerých doplnkových látok, ktoré patria do skupiny mikroprvkov v krmivách, je Nariadenie Komisie (ES) č. 1334/2003 s neskoršími zmenami a doplnkami. Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za posledných desať rokov FEEDAP Panel publikoval veľa posudkov, v ktorých ohodnotil minerálne látky s ohľadom na ich bezpečnosť pre zvieratá, konzumentov produktov živočíšneho pôvodu, pracovníkov a životného prostredia, ako aj skutočnosti pôsobenia zlúčenín stopových prvkov.

 

Meď

Meď je zložkou metaloenzýmov ako oxidázy (napr. Dopamin β-monooxidáza - DBM), hydrolázy a dismutázy (napr. Zn, Cu-SOD). Je prvkom tyrozinázy, ktorá vplýva na syntézu melanínu z tyrozínu. Najvyšší obsah medi v kŕmnej dávke je povolený pre ošípané do 12 týždňov veku – 170 mg/kg (25 mg/kg pre ostatné ošípané). Pre ostatné druhy a kategórie zvierat sú hodnoty oveľa nižšie, od 15 mg Cu/kg (ovce, náhradka mlieka) do 50 mg/kg (kôrovce). Požiadavky zvierat sú obvykle nižšie ako 10 mg Cu/kg kŕmnej dávky.

Najčastejšie používaným zdrojom medi vo výžive zvierat je CuSO4∙5H2O, ktorý nevzbudzuje žiadne obavy pre konzumentov potravín živočíšneho pôvodu.

Jód je nevyhnutný pre syntézu trijodtyronínu a tyroxínu. V organizme 99,9 % jódu sa nachádza v štítnej žľaze. Zvieratá ho potrebujú len vo veľmi malom množstve, menej než 1 mg I/kg kŕmnej dávky, jedine mačky ho potrebujú viac – 2 mg I/kg.

V Európe najvyšší povolený obsah selénu v kŕmnej dávke pre všetky druhy zvierat je 0,5 mg/kg. Selénové kvasnice produkované kvasinkami Saccharomyces cerevisiae sú autorizované v Európe ako kŕmny prídavok pre všetky druhy zvierat. Veľa sa hovorí a píše o selénových kvasniciach ako o organickom seléne, ktorého biodostupnosť je vyššia než neorganického selénu. Obyčajne hlavnou organickou zlúčeninou selénu v kvasinkách je selenometionín.

V súčasnosti je v Európe veľa oblastí, kde hladina zinku je vyššia ako v minulosti. Ťažký priemysel sa o to pričinil v 30–40 %. Zvyšných 60 % pochádza z menších zdrojov znečistenia, vrátane poľnohospodárstva.

Pre prežúvavcov priemerný obsah zinku je 79–113 mg/kg kŕmnej zmesi a nie sú údaje pre kompletnú kŕmnu dávku. Požiadavky pre hovädzí dobytok sú v rozpätí 40–60 a pre ostatné prežúvavce 50–80 mg Zn/kg kŕmnej dávky. Panel FEEDAP ohodnotil tiež situáciu u iných druhov zvierat a došiel k záveru, že maximálna kŕmna dávka zinku by mala byť: 150 mg/kg kŕmnej dávky (88 % sušiny) pre ošípané, prasnice, králiky, lososovité ryby, mačky a psy; 120 mg/kg pre výkrmové morky; 100 mg/kg kompletnej kŕmnej dávky pre ostatné druhy a kategórie zvierat.

Kobalt (II) je genotoxický a môže inhalačnou cestou spôsobiť rakovinu. Jedinou známou funkciou kobaltu je jeho centrálne uloženie vo vitamíne B12. Preto prídavok kobaltu má význam len pre tie zvieratá, ktoré sú schopné syntetizovať vitamín B12 v tráviacej sústave.

Chróm nie je umiestnený ako stopový prvok v nutričných tabuľkách. V niektorých vedeckých publikáciách, hlavne amerických, sa odporúča pre hovädzí dobytok 0,1–0,5 mg/kg a pre hydinu dokonca 5–20 mg/kg

V roku 2013 EFSA vydal stanovisko k prípravku pre odstavčatá do veku 120 dní, ktorý sa nazýva Lancer (citrát lantanoidov). Tento prípravok by sa mal používať v dávke 250 mg/kg kŕmnej dávky (88 % sušiny). Hlavnou zložkou je citrát lantánu (8,5 % La) a citrát céru (16,3 % Ce). Možno postaviť otázku, prečo sa niekto snaží použiť prvky vzácnych zemín vo výžive zvierat. Nie je to úplne jasné a možno o tom len špekulovať. Cér a lantán sú najviac zastúpenými prvkami vzácnych zemín. Je možné, že ich soli sú odpadom v baniach, kde sa ťažia minerály. Iné prvky vzácnych zemín (neodým, európium, holmium, yterbium a iné) majú svetový a strategický význam pre produkciu permanentných magnetov, televíznych obrazoviek, optických vlákien, laserov, počítačových pamätí a iných elektronických súčiastok.

prof. dr. hab. Mikołaj A. Gralak, Paula Kielbik, dr. hab. Michal Godlewski, Katedra fyziologických vied, Ústav veterinárnej medicíny, Varšavská univerzita prírodných vied (SGGW), doc. Ing. Mária Chrenková, CSc. Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra, NPPC

Podrobněji v časopisu Krmivářství 1/2021.*

Napsat komentář

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down